1 Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc; podmienky pozri na konci.
2 Do èe¹tiny prelo¾il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>.
3 Do slovenèiny prelo¾il Miroslav Va¹ko <vasko@debian.cz>
5 Máte pred sebou tútorial k Emacsu.
7 Príkazy Emacsu v¹eobecne vyu¾ívajú klávesu CONTROL (obèas oznaèovanú ako CTRL
8 alebo CTL) alebo klávesu META (obèas oznaèovanú EDIT alebo ALT). Aby sme
9 tieto názvy nemuseli stále písa» v plnom znení, budeme pou¾íva» nasledujúce
12 C-<chr> znamená podr¾a» klávesu CONTROL a stlaèi» znak <chr>.
13 Teda C-f znamená: podr¾te klávesu CONTROL a stlaète f.
14 M-<chr> znamená podr¾a» klávesu META, EDIT alebo ALT a stlaèi» <chr>.
15 Ak nemáte ¾iadnu z kláves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho
16 stlaète a pustite klávesu ESC a potom <chr>. Klávesu ESC budeme
19 Dôle¾itá poznámka: prácu s Emacsom ukonèíte stlaèením C-x C-c (dva znaky).
20 Znaky ">>" na µavom okraji oznaèujú miesta, kde si máte vyskú¹a» príkaz.
22 <<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
23 >> Teraz stlaète C-v (view next screen) pre posun na ïal¹iu obrazovku.
24 (Smelo do toho, spravte to pridr¾aním klávesy control a stlaèením v.)
25 Od tejto chvíle by ste toto mali robi» ak doèítate zobrazenú
28 V¹imnite si, ¾e pri posuve obrazoviek v¾dy zostávajú zobrazené dva riadky
29 z predchádzajúcej obrazovky; to poskytuje urèitú náväznos» pri postupnom
32 Prvá vec, ktorú potrebujete vedie» je, ako sa v textu pohybova»
33 z jedného miesta na druhé. U¾ viete, ako sa posunú» o jednu obrazovku
34 vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku spä» pou¾ite M-v
35 (podr¾te klávesu META a stlaète v alebo stlaète <ESC>v ak
36 nemáte klávesy META, EDIT ani ALT).
38 >> Skúste stlaèi» M-v a potom C-v, niekoµko krát to zopakujte.
44 Na prezeranie obrazovkových stránok sú u¾itoèné nasledujúce príkazy:
46 C-v posuv o obrazovku vpred
47 M-v Posuv o obrazovku spä»
48 C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celého textu,
49 pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
50 (Ide o control-L a nie control-1.)
52 >> Nájdite kurzor a zapamätajte si, aký je okolo neho text.
54 Nájdite kurzor znovu a v¹imnite si, ¾e je okolo neho ten istý text.
57 * ZÁKLADNÉ OVLÁDANIE KURZORU
58 ----------------------------
60 Pohyb medzi obrazovkami je u¾itoèný, ale ako sa premiestnime na konkrétne
61 miesto v texte na obrazovke?
63 Je to mo¾né dosiahnu» niekoµkými spôsobmi. Najzákladnej¹ím spôsobom je
64 pou¾itie príkazov C-p, C-b, C-f a C-n. Ka¾dý z týchto príkazov presunie
65 kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo ståpec v danom smere.
66 Tu je tabuµka znázoròujúca smer posunu kurzoru vyvolaný týmito ¹tyrmi
69 Predchádzajúci riadok, C-p
72 Dozadu, C-b .... Momentálna pozícia kurzoru .... Dopredu, C-f
75 Nasledujúci riadok, C-n
77 >> Presuòte kurzor na prostredný riadok tohto diagramu pomocou
78 C-n alebo C-p. Potom stlaète C-l, aby ste na obrazovke videli celý
81 Pravdepodobne si tieto príkazy µahko zapamätáte podµa zaèiatoèných písmen
82 anglických názvov: P ako previous (predchádzajúci), N ako next (nasledujúci),
83 B ako backward (spä»), F ako forward (vpred). Sú to základné príkazy pre
84 pohyb kurzoru a budete ich pou¾íva» stále, tak¾e by bolo veµmi vhodné, keby
85 ste sa ich teraz nauèili.
87 >> Stlaète niekoµko krát C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok.
89 >> Posuòte kurzor dovnútra riadku pomocou niekoµkých C-f a potom hore
90 stlaèením C-p. Pozorujte, èo C-p robí, keï je kurzor uprostred riadku.
92 Ka¾dý riadok textu konèí znakom nového riadku, ktorý ho oddeµuje od
93 nasledujúceho riadku. Znakom nového riadku by mal by» ukonèený aj posledný
94 riadok súboru (napriek tomu, ¾e to Emacs nevy¾aduje).
96 >> Vyskú¹ajte C-b na zaèiatku riadku. Kurzor by sa mal presunú» na koniec
97 predchádzajúceho riadku, preto¾e ho tým presuniete cez znak nového riadku.
99 C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku dôjde k presunu na
102 >> Stlaète niekoµkokrát C-b, tak¾e uvidíte, kde sa nachádza kurzor.
103 Potom stláèajte C-f, aby ste sa vrátili na koniec riadku.
104 Potom stlaète e¹te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasledujúci
107 Keï kurzorom prejdete cez horný alebo dolný okraj obrazovky, posunie sa
108 text za príslu¹ným okrajom na obrazovku. Táto vlastnos» sa nazýva
109 "scrollovanie". Umo¾òuje premiestni» kurzor na µubovoµné miesto v texte,
110 bez toho, aby kurzor opustil obrazovku.
112 >> Skúste posunú» kurzor pod dolný okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte,
115 Ak je posun po znakoch príli¹ pomalý, mô¾ete sa pohybova» po
116 slovách. M-f (Meta-f) robí posun o slovo vpred a M-b robí posun
119 >> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b.
121 Ak sa kurzor nachádza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec
122 tohto slova. Ak sa nachádza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie
123 kurzor na koniec nasledujúceho slova. M-b pracuje analogicky v opaènom
126 >> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli
127 výsledky príkazov M-f a M-b vykonávaných z rôznych miest vnútri slov
130 V¹imnite si analógie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na
131 strane druhej. Meta znaky sú veµmi èasto vyu¾ívané pre operácie
132 vz»ahujúce sa na entity definované jazykom (slová, vety, odstavce),
133 naopak Control znaky pracujú na základných prvkoch nezávislých na tom,
134 èo práve editujete (znaky, riadky, a pod.).
136 Táto analógia platí tie¾ pre riadky a vety: C-a a C-e vykonáva presun
137 na zaèiatok a koniec riadku, M-a a M-e vykonáva presun na zaèiatok a koniec
140 >> Skúste niekoµko krát C-a a potom niekoµko krát C-e.
141 Skúste niekoµko krát M-a a potom niekoµko krát M-e.
143 V¹imnite si, ¾e opakované C-a nerobí niè, ale opakované M-a v¾dy
144 vykoná presun na ïal¹iu vetu. Princípu analógie to síce príli¹
145 nezodpovedá, ale napriek tomu je toto chovanie mo¾né pova¾ova» za prirodzené.
147 Pozícia kurzoru v texte sa tie¾ nazýva "bod" ("point"). Aby sme to
148 parafrázovali, kurzor je vidie» na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnený
151 Tu je prehµad jednoduchých operácií pre pohyb kurzoru vrátane príkazov pre
152 pohyb medzi slovami a vetami:
154 C-f Presun o znak vpred
155 C-b Presun o znak spä»
157 M-f Presun o slovo vpred
158 M-b Presun o slovo spä»
160 C-n Presun na nasledujúci riadok
161 C-p Presun na predchádzajúci riadok
163 C-a Presun na zaèiatok riadku
164 C-e Presun na koniec riadku
166 M-a Presun spä» na zaèiatok vety
167 M-e Presun vpred na koniec vety
169 >> Vyskú¹ajte si teraz niekoµko krát v¹etky tieto príkazy kvôli cviku.
170 Sú to najpou¾ívanej¹ie príkazy.
172 Ïal¹ie dva dôle¾ité príkazy pre pohyb kurzoru sú M-< (Meta men¹ie-ako),
173 ktorý vykoná presun na zaèiatok celého textu, a M-> (Meta väè¹í-ako),
174 ktorý vykoná presun na koniec celého textu.
176 Na väè¹ine terminálov je "<" nad èiarkou, tak¾e pre vyvolanie tohto znaku
177 musíte pou¾i» klávesu Shift. Na týchto termináloch je teda nutné pou¾i»
178 klávesu Shift aj v prípade príkazu M-<; bez klávesy Shift by ste stlaèili
181 >> Skúste teraz M-< pre presun na zaèiatok tútorialu.
182 Pou¾ite potom opakovane C-v, aby ste sa opä» vrátili sem.
184 >> Skúste teraz M-> pre presun na koniec tútorialu.
185 Pou¾ite potom opakovane M-v, aby ste sa opä» vrátili sem.
187 Kurzor mô¾ete presúva» tie¾ pomocou kurzorových kláves (klávesy
188 so ¹ípkami), ak ich Vá¹ terminál má. My Vám v¹ak doporuèujeme nauèi» sa
189 C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch dôvodov. Za prvé, tieto klávesy fungujú
190 na v¹etkých typoch terminálov. Za druhé, akonáhle raz získate cvik
191 v pou¾ívaní Emacsu, zistíte, ¾e pou¾ívánie týchto CTRL znakov je
192 rýchlej¹ie ako pou¾ívanie kurzorových kláves (preto¾e nemusíte presúva»
193 ruku z písacej pozície). Za tretie, ak si zvyknete pou¾íva» tieto CTRL-znak
194 príkazy, µahko sa nauèíte pou¾íva» iné pokroèilé príkazy pre pohyb
197 Väè¹ina príkazov Emacsu akceptuje numerický argument; ten pre väè¹inu
198 príkazov slú¾i ako opakovaè. Poèet opakovaní príkazu zadáte
199 prostredníctvom stlaèenia C-u nasledovaného stlaèením príslu¹ných èíslic pred
200 vyvolaním príkazu. Ak máte META (alebo EDIT èi ALT) klávesu, existuje
201 alternatívna mo¾nos» zadania numerického argumentu: pridr¾te klávesu META
202 a stlaète príslu¹né èíslice. Doporuèujeme nauèi» sa C-u metódu,
203 preto¾e tá funguje na akomkoµvek terminále.
205 Napríklad C-u 8 C-f vykoná presun o osem znakov vpred.
207 Väè¹ina príkazov pou¾íva numerický argument ako opakovaè. Isté
208 výnimoèné príkazy ho pou¾ívajú iným spôsobom. Medzi tieto výnimky patrí
209 C-v a M-v. Ak dostanú numerický argument, posunú obrazovku hore
210 alebo dole o zodpovedajúci poèet riadkov namiesto obrazoviek. Napríklad
211 C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.
213 >> Skúste teraz stlaèi» C-u 8 C-v.
215 To by malo posunú» obrazovku o 8 riadkov hore. Pokiaµ by ste ju chceli
216 posunú» naspä» dole, mô¾ete da» argument príkazu M-v.
218 Ak pou¾ívate X Windows, mali by ste ma» na µavej strane emacsového okna
219 vysokú obdå¾nikovú oblas», nazvanú scrollbar. Mô¾ete potom text
220 posúva» klikaním my¹ou na scrollbar.
222 >> Skúste stlaèi» prostredné tlaèítko na vrchole zvýraznenej oblasti
223 vo vnútri scrollbaru. To by malo text posunú» na pozíciu danú tým, ako
224 vysoko alebo nízko ste klikli.
226 >> Skúste pri stlaèenom prostrednom tlaèidle posúva» my¹ou hore a dole.
227 Uvidíte, ako sa text posúva hore a dole podµa toho, ako
231 * KEÏ EMACS NEREAGUJE
232 ---------------------
234 Ak Emacs prestane reagova» na Va¹e príkazy, mô¾ete prebiehajúcu
235 èinnos» bezpeène zastavi» pomocou C-g. Pomocou C-g mô¾ete zastavi»
236 príkaz, ktorého èinnos» trvá príli¹ dlho.
238 C-g mô¾ete pou¾i» tie¾ pre odstránenie numerického argumentu príkazu,
239 ktorý nechcete dokonèi».
241 >> Stlaète C-u 100 pre vytvorenie numerického argumentu 100 a potom
242 stlaète C-g. Teraz stlaète C-f. Kurzor by sa mal posunú» iba
243 o jeden znak, preto¾e ste argument zru¹ili prostredníctvom
246 Ak ste omylom stlaèili <ESC>, mô¾ete sa ho zbavi» pomocou C-g.
249 * DEAKTIVOVANÉ PRÍKAZY
250 ----------------------
252 Niektoré príkazy Emacsu sú "deaktivované" ("disabled"), aby ich
253 zaèínajúci pou¾ívatelia nemohli vyvola» náhodne.
255 Ak vyvoláte niektorý z deaktivovaných príkazov, Emacs zobrazí hlásenie
256 oznamujúce, ktorý príkaz to bol, s otázkou, èi chcete tento príkaz
259 Ak naozaj chcete príkaz vyskú¹a», stlaète medzerník ako odpoveï
260 na túto otázku. Zvyèajne, ak nechcete deaktivovaný príkaz
261 vykona», odpovedzte na túto otázku pomocou "n".
263 >> Stlaète <ESC> : (èo je deaktivovaný príkaz),
264 potom na otázku odpovedzte n.
270 Emacs mô¾e ma» niekoµko okien (windows), pritom ka¾dé z nich zobrazuje svoj
271 vlastný text. Ako viac okien pou¾íva», objasníme neskôr. Teraz chceme
272 objasni», ako sa zbavi» nadbytoèných okien a vráti» sa do základnej
273 jednookennej editácie. Je to jednoduché:
275 C-x 1 Jedno okno (tj. zru¹enie v¹etkých ostatných okien)
277 Teda vlo¾enie Control-x nasledované èíslicou 1. C-x 1 roz¹íri okno
278 obsahujúce kurzor cez celú obrazovku. Zru¹í to v¹etky ostatné okná.
280 >> Stlaète Control-h k Control-f.
281 Pozorujte, ako sa aktuálne okno zmen¹í a objaví sa nové okno
282 kvôli zobrazeniu dokumentácie pre príkaz Control-f.
284 >> Stlaète C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentáciou zmizne.
287 * VKLADANIE A MAZANIE
288 ---------------------
290 Ak chcete vlo¾i» text, proste ho napí¹te. Znaky, ktoré vidíte,
291 ako A, 7, *, atï., sú Emacsom chápané ako text a vkladané okam¾ite.
292 Pre vlo¾enie znaku nového riadku stlaète <Return> (klávesu Enter).
294 Posledný znak, ktorý ste napísali, mô¾ete zmaza» stlaèením <Delete>.
295 <Delete> je klávesa, ktorá mô¾e by» na klávesnici oznaèená "Del".
296 V niektorých prípadoch ako <Delete> slú¾i klávesa "Backspace", av¹ak nie
299 V¹eobecnej¹ie, <Delete> ma¾e znak bezprostredne pred momentálnou pozíciou
302 >> Vykonajte to teraz -- napí¹te niekoµko znakov a potom ich zma¾te
303 niekoµkými stlaèeniami <Delete>. Nebojte sa zmien v tomto súbore;
304 originálny tútorial sa nezmení. Toto je Va¹a osobná kópia.
306 Keï sa riadok textu zväè¹í natoµko, ¾e presiahne jeden riadok obrazovky,
307 je zobrazený na viacerých riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktorý pokraèuje na
308 ïal¹om riadku obrazovky, je indikovaný spätným lomítkom ("\") na pravom
311 >> Vkladajte text, pokiaµ nedosiahnete pravého okraju, a pokraèujte vo
312 vkladaní. Objaví sa Vám pokraèovací riadok.
314 >> Pou¾ite <Delete> pre zmazanie textu, pokiaµ se riadok textu opä» nevojde na
315 jeden riadok obrazovky. Pokraèovací riadok zmizne.
317 Znak nového riadku mô¾ete zmaza» ako ktorýkoµvek iný znak. Zmazanie
318 znaku nového riadku medzi dvoma riadkami spôsobí ich spojenie do jediného
319 riadku. Ak je výsledný riadok príli¹ dlhý na to, aby sa vo¹iel na ¹írku
320 obrazovky, bude zobrazený pokraèovacím riadkom.
322 >> Presuòte kurzor na zaèiatok riadku a stlaète <Delete>. To tento
323 riadok spojí s riadkom predchádzajúcim.
325 >> Stlaète <Return> pre znovuvlo¾enie zmazaného znaku nového riadku.
327 Spomeòte si, ¾e väè¹ina príkazov Emacsu mô¾e dosta» poèet opakovaní;
328 vrátane textových znakov. Opakovanie textových znakov ich vlo¾í
331 >> Vyskú¹ajte si to -- stlaète C-u 8 * pre vlo¾enie ********.
333 Teraz u¾ poznáte najzákladnej¹ie spôsoby, ako nieèo v Emacse napísa» a ako
334 opravova» chyby. Mô¾ete ale tie¾ maza» text po slovách alebo po riadkoch.
335 Tu je zhrnutie operácií pre mazanie textu:
337 <Delete> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
338 C-d Zmazanie znaku nasledujúceho za kurzorom
340 M-<Delete> Zru¹enie slova bezprostredne pred kurzorom
341 M-d Zru¹enie slova nasledujúceho za kurzorom
343 C-k Zru¹enie textu od pozície kurzoru do konca riadku
344 M-k Zru¹enie textu do konca aktuálnej vety
346 V¹imnite si, ¾e <Delete> a C-d, resp. M-<Delete> a M-d, roz¹irujú
347 paralelu zaèatú C-f a M-f (pravda, <Delete> naozaj nie je control
348 znak, ale s tým sa nebudeme trápi»). C-k a M-k sú ako C-e a M-e v zmysle
349 vz»ahu riadkov k vetám.
351 Keï zma¾ete viac znakov naraz, Emacs zmazaný text ulo¾í, aby ste ich
352 mohli opä» vráti». Vracanie zru¹eného ("killed") textu sa nazýva
353 vhadzovanie ("yanking").
355 Zru¹ený text mô¾ete vhodi» na to isté miesto, kde bol zru¹ený, alebo na
356 iné miesto v texte. Text mô¾ete vhodi» niekoµko krát za sebou,
357 ak potrebujete vyrobi» niekoµko jeho kópií. Vhadzovací príkaz je C-y.
359 Uvedomte si, ¾e rozdiel medzi "ru¹ením" ("killing") a "mazaním"
360 ("deleting") je ten, ¾e "zru¹ené" veci mô¾u by» vhodené spä», zatiaµ èo
361 "zmazané" nie. V¹eobecne príkazy, ktoré mô¾u zmaza» väè¹ie mno¾stvo
362 textu, ukladajú text, zatiaµ èo príkazy, ktoré ma¾ú jediný znak alebo
363 iba prázdne riadky a medzery, mazaný text neukladajú.
365 >> Presuòte kurzor na zaèiatok neprázdneho riadku.
366 Potom stlaète C-k pre zru¹enie textu na tomto riadku.
367 >> Stlaète C-k druhý krát. Uvidíte, ¾e to zru¹í znak nového riadku, ktorý
370 V¹imnite si, ¾e jedno C-k zru¹í obsah riadku a druhé C-k zru¹í riadok
371 samotný a posunie v¹etky ïal¹ie riadky hore. C-k spracováva numerický
372 argument ¹peciálne: zru¹í zodpovedajúci poèet riadkov VRÁTANE ich
373 obsahu. To u¾ nie je opakovanie. C-u 2 C-k zru¹í dva riadky a ich
374 obsah; dvojité stlaèenie C-k by toto obvykle nespravilo.
376 Vytiahnutie posledného zru¹eného textu a jeho vlo¾enie na pozíciu, kde sa
377 momentálne nachádza kurzor, dosiahnete stlaèením C-y.
379 >> Skúste to; stlaète C-y pre vhodenie textu spä».
381 Chápte C-y, ako keby ste si spä» vzali nieèo, èo Vám niekto vzal.
382 V¹imnite si, ¾e pokiaµ stlaèíte niekoµko C-k za sebou, v¹etok zru¹ený
383 text je ulo¾ený spolu, aby jediné C-y vlo¾ilo v¹etky tieto riadky.
385 >> Stlaète niekoµko krát C-k.
387 Teraz obnovte naposledy zru¹ený text:
389 >> Stlaète C-y. Potom posuòte kurzor o niekoµko riadkov ni¾¹ie a stlaète
390 C-y znovu. Teraz vidíte, ako je mo¾né kopírova» text.
392 Èo keï máte nejaký text, ktorý by ste radi vhodili spä» a potom zru¹íte
393 nieèo iného? C-y by vlo¾ilo posledný zru¹ený text. Ale predchádzajúci
394 text ni je stratený. Mô¾ete ho získa» spä» pou¾itím príkazu M-y. Potom,
395 èo spravíte C-y pre získanie posledného zru¹eného textu, stlaèenie M-y
396 vymení tento vhodený text za predchádzajúci zru¹ený text. Ïal¹ími a
397 ïal¹ími stlaèeniami M-y dostávate predchádzajúce a predchádzajúce zru¹ené
398 texty. Keï dosiahnete text, ktorý hµadáte, nemusíte s ním pre jeho
399 uchovanie niè ïal¹ieho robi». Jednoducho vhodený text ponechajte, kde
400 je, a pokraèujte v editácii.
402 Ak opakujete M-y dostatoène dlho, dostanete se spä» k východziemu
403 bodu (posledne zru¹enému textu).
405 >> Zru¹te riadok, presuòte kurzor niekam inam a zru¹te iný riadok.
406 Potom vykonajte C-y pre vrátenie druhého zru¹eného riadku.
407 Potom stlaète M-y a vhodený riadok bude nahradený prvým zru¹eným riadkom.
408 Opakujte M-y a pozorujte, èo dostávate. Pokraèujte v tom, pokiaµ sa
409 znova neobjaví druhý zru¹ený riadok a potom niekoµko ïal¹ích.
410 Ak chcete, mô¾ete skúsi» preda» M-y kladné a záporné argumenty.
416 Ak vykonáte v texte zmenu a potom zistíte, ¾e to bol omyl, mô¾ete
417 zmenu vráti» príkazom undo C-x u.
419 C-x u obvykle vráti zmeny vykonané jedným príkazom; pokiaµ C-x u
420 zopakujete niekoµko krát po sebe, ka¾dé opakovanie vráti jeden ïal¹í
423 Sú ale dve výnimky: príkazy, ktoré nemenia text, sa nepoèítajú (to
424 zahàòa príkazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladajúce
425 samy seba sú obvykle spracovávané v skupinách a¾ po 20. (To je kvôli
426 tomu, aby sa zredukoval poèet C-x u nutných pre vrátenie vkladaného
429 >> Zru¹te tento riadok pomocou C-k, stlaète potom C-x u a riadok by sa mal
432 Alternatívny undo príkaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v¹ak
433 menej pracné ho aplikova» niekoµko krát za sebou. Nevýhodou C-_ je, ¾e
434 na niektorých klávesniciach nie je jasné, ako ho vyvola». To je dôvod,
435 preèo ponúkame aj C-x u. Na niektorých termináloch mô¾ete C-_ vyvola»
436 stlaèením / pri stlaèenom CTRL.
438 Numerický argument pre C-_ a C-x u funguje ako poèet opakovaní.
444 Aby text, ktorý editujete, zostal trvale uchovaný, musíte ho ulo¾i» do
445 súboru. Inak by bol po ukonèení Emacsu stratený. Svoju editáciu
446 spojíte so súborom "vyhµadaním" ("finding") súboru. (Tie¾ sa to
447 nazýva "nav¹tívenie" ("visiting") súboru.)
449 Vyhµadanie súboru znamená, ¾e vidíte jeho obsah v Emacse. V mnohých
450 ohµadoch je to, ako by ste editovali priamo ten súbor. Napriek tomu zmeny,
451 ktoré prostredníctvom Emacsu robíte, sa nestanú trvalými, pokiaµ tieto
452 zmeny do súboru "neulo¾íte" ("save"). Tým sa zamedzí nechcenému ponechaniu
453 èiastoène zmeneného súboru v systéme. Dokonca aj keï súbor ulo¾íte,
454 Emacs uchová pôvodný súbor pod zmeneným názvom pre prípad, ¾e by ste
455 zistili, ¾e va¹e úpravy boli chybné.
457 Keï sa pozriete do dolnej èasti obrazovky, uvidíte riadok, ktorý zaèína a
458 konèí pomlèkami a na zaèiatku má "2J:-- TUTORIAL.sk" alebo nieèo podobného.
459 Táto èas» obrazovky obvykle obsahuje meno súboru, ktorý je práve
460 nav¹tívený. Akurát teraz máte nav¹tívený súbor nazvaný "TUTORIAL.sk",
461 ktorý je Va¹ou osobnou èmáraciou kópiou tútorialu Emacsu. Keï v Emacse
462 vyhµadáte súbor, jeho meno sa objaví presne na tom mieste.
464 Príkazy pre vyhµadávanie a ukladanie súborov sa na rozdiel od ostatných
465 príkazov, ktoré ste sa zatiaµ nauèili, skladajú z dvoch znakov. Oba
466 zaèínajú znakom Control-x. Existuje celá sada príkazov zaèínajúcich na
467 Control-x; veµa z nich pracuje so súbormi, buffermi a podobnými vecami.
468 Tieto príkazy sú dlhé dva, tri alebo ¹tyri znaky.
470 Ïal¹ou vecou súvisiacou s príkazom pre vyhµadanie súboru je to, ¾e musíte
471 poveda», ktoré meno súboru chcete. Hovoríme, ¾e príkaz "èíta argument
472 z terminálu" (v tomto prípade je argumentom meno súboru). Potom, èo
475 C-x C-f Vyhµadanie súboru
477 Emacs sa Vás opýta na meno súboru. Meno súboru, ktoré pí¹ete, sa
478 objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktorý sa v tejto situácii nazýva
479 minibuffer. Pre editáciu mena súboru mô¾ete pou¾íva» obvyklé editaèné
482 Zadávanie mena súboru (v¹eobecne akýkoµvek vstup z minibuffera) mô¾ete
485 >> Stlaète C-x C-f a potom C-g. To minibuffer zru¹í a tie¾ to zru¹í
486 príkaz C-x C-f, ktorý minibuffer pou¾il. Tak¾e nevyhµadáte ¾iadny
489 Po napísaní mena súboru stlaète <Return>.
490 Príkaz C-x C-f potom zaène pracova» a vyhµadá súbor, ktorý ste zvolili.
491 Po skonèení príkazu C-x C-f minibuffer zmizne.
493 Po malej chvílke sa obsah súboru objaví na obrazovke a mô¾ete ho
494 editova». Keï chcete zmeny natrvalo ulo¾i», pou¾ite príkaz
496 C-x C-s Ulo¾enie súboru
498 To skopíruje text z Emacsu do súboru. Keï to spravíte prvý krát, Emacs
499 premenuje pôvodný súbor na súbor s novým menom, aby nebol stratený.
500 Nové meno je vytvorené pridaním "~" na koniec pôvodného mena súboru.
502 Keï je ukladanie dokonèené, Emacs zobrazí meno zapísaného súboru.
503 Mali by ste uklada» rozumne èasto, aby ste nestratili príli¹ veµa práce
504 v prípade pádu systému.
506 >> Stlaète C-x C-s pre ulo¾enie Va¹ej kópie tútorialu.
507 Malo by to zobrazi» "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky.
509 POZNÁMKA: Na niektorých systémoch spôsobí stlaèenie C-x C-s zatuhnutie
510 obrazovky a nevidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e
511 "vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a
512 nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom
513 v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále Emacsu
514 vyhµadajte radu, ako sa vysporiada» s touto "vlastnos»ou".
516 Existujúci súbor mô¾ete vyhµada», aby ste ho mohli prehliada» alebo
517 editova». Mô¾ete tie¾ vyhµada» súbor, ktorý e¹te neexistuje. To je
518 spôsob, akým sa dá vytvori» súbor v Emacse: vyhµadajte súbor, ktorý
519 bude na zaèiatku prázdny a potom zaènite vklada» text urèený pre tento
520 súbor. Keï po¾iadate o ulo¾enie, Emacs skutoène vytvorí súbor
521 s textom, ktorý ste vlo¾ili. Od tej chvíle sa potom mô¾ete cíti», ako
522 keby ste editovali u¾ existujúci súbor.
528 Ak vyhµadáte pomocou C-x C-f druhý súbor, prvý súbor v Emacse
529 zostáva. Mô¾ete sa doò spä» prepnú» jeho opätovným vyhµadaním
530 pomocou C-x C-f. Týmto spôsobom mô¾ete do Emacsu dosta» pomerne veµa
533 >> Vytvorte súbor pomenovaný "foo" stlaèením C-x C-f foo <Return>.
534 Potom vlo¾te nejaký text, zmeòte ho a ulo¾te "foo" stlaèením C-x C-s.
535 Nakoniec stlaète C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, èím sa vrátite spä» do
538 Emacs ukladá text ka¾dého súboru do objektu nazývaného "buffer".
539 Vyhµadanie súboru vytvorí v Emacse nový buffer. Ak chcete vidie» zoznam
540 bufferov, ktoré momentálne existujú vo Va¹om procese Emacs, stlaète:
542 C-x C-b Zoznam bufferov
544 >> Skúste teraz C-x C-b.
546 Uvidíte, ¾e ka¾dý buffer má v zozname meno a mô¾e tam ma» tie¾ meno
547 súboru, ktorého text obsahuje. Niektoré buffery nezodpovedajú súborom.
548 Napríklad buffer pomenovaný "*Buffer List*" nemá ¾iadny súbor. Je to
549 buffer, ktorý obsahuje zoznam bufferov vytvorený pomocou C-x C-b.
550 AKÝKO¥VEK text, ktorý vidíte v emacsovom okne, je v¾dy súèas»ou
553 >> Stlaète C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.
555 Ak zmeníte text jedného súboru a potom vyhµadáte iný súbor,
556 nespôsobí to ulo¾enie prvého súboru. Jeho zmeny zostávajú v Emacse
557 uchované v jemu zodpovedajúcom buffere. Vytvorenie a úprava druhého
558 súboru nemá ¾iadny vplyv na buffer prvého súboru. To je veµmi
559 u¾itoèné, ale tie¾ to znamená, ¾e potrebujete vhodný spôsob, ako ulo¾i»
560 buffer prvého súboru. Nutnos» prepnú» sa spä» pomocou C-x C-f, aby
561 ho bolo mo¾né ulo¾i» prostredníctvom C-x C-s, by bola nemiestne
562 ob»a¾ujúca. Tak¾e máme
564 C-x s Ulo¾enie niektorých bufferov
566 C-x s sa Vás spýta na ka¾dý buffer, ktorý obsahuje zmeny, ktoré ste
567 neulo¾ili. Pre ka¾dý taký buffer sa Vás spýta, èi ho má ulo¾i».
569 >> Vlo¾te riadok textu a potom stlaète C-x s.
570 Emacs by sa Vás mal opýta», èi má by» ulo¾ený buffer nazvaný TUTORIAL.sk.
571 Odpovedzte na túto otázku áno (yes) stlaèením "y".
574 * ROZ©IROVANIE SADY PRÍKAZOV
575 ----------------------------
577 Existuje omnoho, omnoho viac príkazov Emacsu, ako tie, ktoré by vôbec mohli
578 by» rozmiestnené na v¹etky control a meta znaky. Emacs tento problém
579 obchádza prostredníctvom X (eXtend) príkazu. Ten vzniká dvoma spôsobmi:
581 C-x Znakový eXtend. Nasledovaný jedným znakom.
582 M-x Pomenovaný príkaz eXtend. Nasledovaný dlhým názvom.
584 To sú príkazy, ktoré sú v¹eobecne u¾itoèné, ale menej èasto pou¾ívané
585 ako tie, ktoré ste sa u¾ nauèili. U¾ ste videli dva z nich: súborové
586 príkazy C-x C-f pre vyhµadanie a C-x C-s pre ulo¾enie. Iný príklad je
587 príkaz pre ukonèenie Emacsu -- tj. príkaz C-x C-c. (Nemajte obavy
588 o stratu zmien, ktoré ste spravili; C-x C-c ponúkne ulo¾enie ka¾dého
589 zmeneného súboru pred tým, ne¾ sa Emacs skonèí.)
591 C-z je príkaz na *doèasné* opustenie Emacsu -- mô¾ete sa po òom do
592 spusteného Emacsu vráti».
594 Na systémoch, ktoré to umo¾òujú, C-z Emacs "pozastaví"; tzn. vráti Vás
595 do shellu, ale Emacs neskonèí. V najbe¾nej¹ích shelloch sa mô¾ete do
596 Emacsu vráti» príkazom `fg' alebo pomocou `%emacs'.
598 Na systémoch, ktoré pozastavovanie procesov nemajú implementované, C-z
599 vytvorí subshell be¾iaci pod Emacsom, aby Vám dal ¹ancu spusti» iné
600 programy a potom sa do Emacsu vráti»; nevykoná teda pravé opustenie
601 Emacsu. V tom prípade je obvyklou cestou návratu zo subshellu do Emacsu
602 shellový príkaz `exit'.
604 Chvíle pre pou¾itie C-x C-c nastane, keï sa chystáte odhlási» sa zo
605 systému. Správne je to tie¾ pri ukonèovaní Emacsu vyvolaného po¹tovým
606 programom a rôznymi inými utilitami, preto¾e tie nemusia vedie», ako si
607 poradi» s pozastavením Emacsu. Napriek tomu za normálnych okolností, pokiaµ
608 sa nechystáte odhlási», je lep¹ie Emacs pozastavi» pomocou C-z ako ho
611 Existuje mnoho C-x príkazov. Tu je zoznam tých, ktoré ste sa u¾ nauèili:
613 C-x C-f Vyhµadanie súboru
614 C-x C-s Ulo¾enie súboru
615 C-x C-b Zoznam bufferov
616 C-x C-c Ukonèenie Emacsu
619 Pomenované eXtended príkazy sú príkazy, ktoré sú pou¾ívané e¹te
620 menej, alebo príkazy, ktoré sú pou¾ívané iba v istých módoch.
621 Príkladom je príkaz replace-string, ktorý globálne nahradí jeden re»azec
622 iným. Keï stlaèíte M-x, vypí¹e sa na spodnom riadku obrazovky prompt
623 M-x a vy by ste mali zada» meno príkazu; v tomto prípade
624 "replace-string". Jednoducho napí¹te "repl s<TAB>" a Emacs názov doplní.
625 Skonèite zadávanie mena príkazu pomocou <Return>.
627 Príkaz replace-string vy¾aduje dva argumenty -- re»azec, ktorý má by»
628 nahradený, a re»azec, ktorý ho má nahradi». Ka¾dý argument musíte
629 ukonèi» pomocou <Return>.
631 >> Presuòte kurzor na prázdny riadok dva riadky pod týmto.
632 Potom napí¹te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>.
634 V¹imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo
635 z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdekoµvek sa za aktuálnou pozíciou
639 * AUTOMATICKÉ UKLADANIE
640 -----------------------
642 Ak ste spravili zmeny v súbore, ale nemáte ich e¹te ulo¾ené,
643 mô¾u by» v prípade páde systému stratené. Aby vás Emacs pred tým ochránil,
644 periodicky zapisuje "auto save" súbor pre ka¾dý súbor, ktorý
645 editujete. Meno auto save súboru má na zaèiatku a na konci #;
646 napríklad ak sa Vá¹ soubor nazýva "hello.c", jeho auto save
647 súbor sa nazýva "#hello.c#". Ak súbor ulo¾íte normálnym spôsobem,
648 Emacs auto save súbor zma¾e.
650 Ak nastane pád systému, mô¾ete svoje úpravy obnovi» z auto-save
651 súboru, a to normálnym vyhµadaním súboru (toho, ktorý ste editovali,
652 nie auto save súboru) a následným spustením M-x recover-file<return>.
653 Na ¾iados» o potvrdenie odpovedzte zadaním yes<return> pre pokraèovanie a
654 obnovenie auto-save dát.
660 Keï Emacs vidí, ¾e pí¹ete príkazy pomaly, ukazuje Vám ich v spodnej
661 èasti obrazovky v oblasti nazývanej "echo oblast". Echo oblas» obsahuje
662 dolný riadok obrazovky.
668 Riadok bezprostredne nad echo oblas»ou sa nazýva "stavový riadok"
670 Stavový riadok vraví nieèo ako:
672 2J:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%----------------
674 Tento riadok podáva u¾itoènú informáciu o stave Emacsu a texte, ktorý
677 U¾ viete, èo znamená meno súboru -- je to súbor, ktorý ste vyhµadali.
678 -NN%-- oznaèuje Va¹u aktuálnu pozíciu v texte; vraví, ¾e NN percent textu
679 je nad horným okrajom obrazovky. Ak je zaèiatok súboru na obrazovke, je
680 tu --Top-- a nie --00%--. Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
681 --Bot--. Ak sa dívate na tak malý text, ¾e sa celý vojde na obrazovku,
682 stavový riadok vraví --All--.
684 Hviezdièky blízko zaèiatku znamenajú, ¾e ste text zmenili. Tesne po
685 vyhµadaní alebo ulo¾ení súboru v tejto èasti stavového riadku nie sú ¾iadne
686 hviezdièky, iba pomlèky.
688 Èas» stavového riadku v zátvorkách vraví, v akých editaèných módoch sa
689 nachádzate. Implicitný mód je Fundamental, èo je ten, ktorý momentálne
690 pou¾ívate. Je príkladom hlavného módu ("major mode").
692 Emacs má celý rad hlavných módov. Niektoré z nich sú urèené pre
693 editovanie rôznych programovacích jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp mód,
694 Text mód, atï. V µubovoµnom okamihu je aktívny práve jeden hlavný mód a
695 jeho meno je mo¾né nájs» v stavovom riadku na mieste, kde je teraz
698 Ka¾dý hlavný mód mení chovanie niektorých príkazov. Napríklad existujú
699 príkazy pre vytváranie komentárov v programe, a preto¾e ka¾dý programovací
700 jazyk má inú predstavu o tom, ako má komentár vyzera»,
701 musí ka¾dý hlavný mód vklada» komentáre inak. Ka¾dý hlavný mód je
702 vlastne meno extended príkazu, ktorým sa do tohoto módu mô¾ete
703 prepnú». Napríklad M-x fundamental-mode je príkaz pre prepnutie sa do
706 Ak sa chystát meni» slovenský text, ako napríklad tento súbor,
707 pravdepodobne by ste mali pou¾i» Text mód.
708 >> Napí¹te M-x text-mode<Return>.
710 Nebojte sa, ¾iadny z príkazov, ktoré ste sa nauèili, chovanie Emacsu nijako
711 významne nezmení. Mô¾ete si ale v¹imnú», ¾e M-f a M-b teraz pracujú
712 s apostrofmi ako so súèas»ou slova. Pred tým, vo Fundamental móde, M-f
713 a M-b pracovali s apostrofmi ako oddeµovaèmi slov.
715 Hlavné módy obyèajne robia men¹ie zmeny, ako bola táto: príkazy väè¹inou
716 robia "to isté", ale v ka¾dom hlavnom móde pracujú trochu inak.
718 Dokumentáciu k aktuálnemu hlavnému módu si mô¾ete zobrazi» stlaèením C-h m.
720 >> Raz alebo viac krát pou¾ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali
722 >> Stlaète C-h m, aby ste videli, ako sa Text mód lí¹i od Fundamental
724 >> Stlaète C-x 1 pre odstránenie dokumentácie z obrazovky.
726 Hlavné módy sa nazývajú hlavné preto, ¾e tie¾ existujú vedµaj¹ie módy
727 (minor modes). Vedµaj¹ie módy nie sú alternatívou k hlavným módom, ale
728 ich malé modifikácie. Ka¾dý vedµaj¹í mód mô¾e by» zapnutý alebo vypnutý
729 sám o sebe nezávisle na v¹etkých ostatných vedµaj¹ích módoch a nezávisle na
730 hlavnom móde. Tak¾e nemusíte pou¾íva» ¾iadny vedµaj¹í mód alebo mô¾ete
731 pou¾íva» jeden vedµaj¹í mód alebo µubovoµnú kombináciu niekoµkých
734 Jedným z veµmi u¾itoèných vedµaj¹ích módov, hlavne pre úpravy slovenských
735 textov, je Auto Fill mód. Keï je tento mód zapnutý, Emacs zalomí riadok
736 medzi dvoma slovami, kedykoµvek vkladáte text a riadok sa stane príli¹
739 Auto Fill mód mô¾ete zapnú» vykonaním M-x auto-fill-mode<Return>.
740 Ak je tento mód zapnutý, mô¾ete ho vypnú» vykonaním M-x
741 auto-fill-mode<Return>. Ak je mód vypnutý, tento príkaz ho zapína,
742 a ak je mód zapnutý, tak ho tento príkaz vypína. Vravíme, ¾e tento
743 príkaz prepína ("toggles") tento mód.
745 >> Napí¹te teïa M-x auto-fill-mode<Return>. Potom vkladajte "asdf " stále
746 dookola tak dlho, pokiaµ neuvidíte, ako sa vkladaný riadok rozdelí na dva
747 riadky. Do textu musíte vklada» medzery preto, ¾e Auto Fill mód
748 zalamuje riadky iba v medzerách.
750 Okraj je obvykle nastavený na 70 znakov, ale mô¾ete to zmeni» príkazom
751 C-x f. Hodnotu okraju, ktorú si prajete, by ste mali preda» ako
754 >> Napí¹te C-x f s argumentom 20. (C-u 2 0 C-x f).
755 Potom napí¹te nejaký text a pozorujte, ako Emacs vypåòa riadky po
756 20. znakoch. Potom nastavte okraj spä» na 70 opätovným pou¾itím
759 Ak spravíte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill mód ho nepreformátuje.
760 Pre preformátovanie odstavca stlaète M-q (Meta-q) s kurzorom vnútri
763 >> Presuòte kurzor do predchádzajúceho odstavcu a stlaète M-q.
769 Emacs vie v texte vyhµadáva» re»azce (tj. skupiny spojených znakov alebo
770 slov) smerom vpred alebo vzad. Hµadanie re»azca je príkaz presúvajúci
771 kurzor; presunie kurzor na najbli¾¹ie miesto, kde sa tento re»azec nachádza.
773 Vyhµadávací príkaz Emacsu sa lí¹i od vyhµadávacích príkazov väè¹iny
774 editorov v tom zmysle, ¾e je "inkrementálny". To znamená, ¾e vyhµadávanie
775 sa robí u¾ v okam¾iku, keï zadávate hµadaný re»azec.
777 Príkaz pre hµadanie vpred je C-s a pre hµadanie vzad C-r.
778 POZOR! E¹te to neskú¹ajte.
780 Keï stlaèíte C-s, uvidíte v echo oblasti prompt "I-search". To Vám
781 vraví, ¾e Emacs sa nacháza v stave, ktorý sa nazýva inkrementálne hµadanie,
782 a èaká, kým mu zadáte, èo chcete hµada». <RET> hµadanie ukonèí.
784 >> Teraz zaènite hµadanie stlaèením C-s. POMALY, písmeno po písmene, pí¹te
785 slovo 'kurzor'. Po ka¾dom písmene si v¹imnite, èo sa deje s kurzorom.
786 Teraz ste vyhµadali "kurzor" prvý krát.
787 >> Stlaète C-s znova, aby ste na¹li ïal¹í výskyt slova "kurzor".
788 >> Teraz ¹tyri krát stlaète <Delete> a pozerajte, ako sa kurzor
790 >> Stlaète <RET> pre ukonèenie hµadania.
792 Videli ste, èo sa stalo? Emacs sa v inkrementálnom hµadaní pokú¹a
793 prejs» na ïal¹í výskyt re»azca, ktorý ste dosiaµ napísali. Ak chcete
794 prejs» na ïal¹í výskyt 'kurzor', jednoducho stlaète C-s zas.
795 Ak u¾ ¾iadny taký výskyt nie je, Emacs pípne a povie Vám, ¾e
796 hµadanie momentálne "zlyháva", C-g hµadanie ukonèí.
798 POZNÁMKA: Na niektorých systémoch stlaèenie C-s spôsobí zatuhnutie
799 obrazovky a neuvidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e
800 "vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a
801 nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom
802 vyhµadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále
803 Emacsu radu, ako obís» túto "vlastnos»".
805 Ak uprostred inkrementálneho hµadania stlaèíte <Delete>, uvidíte,
806 ¾e posledný znak v hµadanom re»azci zmizne a hµadanie sa vracia na posledné
807 miesto hµadania. Predpokladajme napríklad, ¾e ste napísali "c", aby ste
808 na¹li prvý výskyt "k". Ak teraz stlaèíte "u", kurzor sa presunie na
809 prvý výskyt "ku". Teraz stlaète <Delete>. To vyma¾e "u" z hµadaného
810 re»azca a kurzor sa presunie spä» na prvý výskyt "k".
812 Ak uprostred hµadania stlaèíte control alebo meta znak (s niekoµkými
813 výnimkami -- znaky, ktoré sú ¹peciálne v hµadaní, ako C-s a C-r),
814 hµadanie bude ukonèené.
816 C-s zaèína hµadanie, ktoré hµadá akýkoµvek výskyt hµadaného re»azca ZA
817 aktuálnu pozíciu kurzoru. Ak chcete nieèo hµada» v predchádzajúcom texte,
818 stlaète namiesto C-s C-r. V¹etko, èo sme povedali o C-s, platí tie¾ o C-r
819 okrem toho, ¾e smer hµadania je opaèný.
825 Jednou z pekných vlastností Emacsu je to, ¾e mô¾e na obrazovke zobrazi»
828 >> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l.
830 >> Ak stlaèíte C-x 2, obrazovka sa rozdelí na dve okná.
831 Obidve okná zobrazujú tento tútorial. Kurzor zostáva na vrchu okna.
833 >> Stlaète C-M-v pre rolovanie spodného okna.
834 (Ak nemáte skutoènú klávesu Meta, stlaète ESC C-v.)
836 >> Stlaète C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolného okna.
838 >> Pou¾ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
839 Pokraèujte v èítaní týchto in¹trukcií v hornom okne.
841 >> Znovu stlaète C-x o pre presun kurzoru spä» do horného okna.
842 Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol pôvodne.
844 Mô¾ete ïalej pou¾íva» C-x o pre prepínanie medzi oknami. Ka¾dé okno má svoju
845 vlastnú pozíciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno.
846 V¹etky obvyklé editaèné príkazy platia pre okno, v ktorom sa nachádza
847 kurzor. Toto okno nazývame "aktívne okno" ("selected window").
849 Príkaz C-M-v je veµmi u¾itoèný, ak v jednom okne editujete text a
850 druhé okno pou¾ívate iba pre prehµad. Mô¾ete necháva» kurzor stále
851 v okne, kde editujete, a postupova» po druhom okne pomocou C-M-v.
853 C-M-v je príkladom CONTROL-META znaku. Ak máte skutoènú META klávesu,
854 mô¾ete vyvola» C-M-v pridr¾aním oboch kláves CTRL a META pri stlaèení v.
855 Nezále¾í na tom, èi stlaèíte ako prvú klávesu CTRL alebo META, preto¾e obe
856 tieto klávesy fungujú ako modifikátory kláves, ktoré stlaèíte.
858 Ak nemáte skutoènú META klávesu, mô¾ete namiesto nej pou¾i» ESC, na
859 poradí zále¾í: musíte stlaèi» ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by
860 nefungovalo. To preto, lebo ESC je samostatný znak, a nie modifikátor.
862 >> Stlaète C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili dolného okna.
864 (Ak by ste C-x 1 stlaèili v dolnom okne, odstránilo by to horné okno.
865 Chápte tento príkaz ako "ponechaj akurát jedno okno -- to, v ktorom
868 Nemusíte v oboch oknách zobrazova» ten istý buffer. Ak pou¾ijete
869 C-x C-f pre vyhµadanie súboru v jednom z okien, druhé okno sa nezmení.
870 Mô¾ete vyhµadáva» súbory v oboch oknách nezávisle.
872 Tu je ïal¹í spôsob, ako vyu¾i» dve okná na zobrazenie dvoch rôznych vecí:
874 >> Stlaète C-x 4 C-f nasledované menom niektorého z Va¹ich súborov.
875 Dokonèite to pomocou <Return>. Vidíte zadaný súbor v dolnom okne.
876 Presunul sa tam aj kurzor.
878 >> Stlaète C-x o pre presun spä» do horného okna a C-x 1 pre zmazanie
882 * REKURZÍVNE EDITAÈNÉ ÚROVNE
883 ----------------------------
885 Obèas sa dostanete do nieèoho, èo sa nazýva "rekurzívna editaèná úroveò"
886 ("recursive editing level"). To je indikované hranatými zátvorkami v
887 stavovom riadku obklopujúcemu zátvorky okolo mena hlavného módu.
888 Napríklad mô¾ete vidie» [(Fundamental)] namiesto (Fundamental).
890 Aby ste sa dostali z rekurzívnej editaènej úrovne, stlaète ESC ESC ESC.
891 To je v¹eobecný "vyskakovací" príkaz. Mô¾ete ho pou¾i» tie¾ pre odstránenie
892 niektorých okien a vyskoèenie z minibuffera.
894 >> Stlaète M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stlaète
895 ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von.
897 Z rekurzívnej editaènej úrovne nemô¾ete vyskoèi» pomocou C-g. To preto, ¾e
898 C-g je vyu¾ívané pre ru¹enie príkazov a argumentov VO VNÚTRI rekurzívnej
902 * ZÍSKANIE ÏAL©EJ NÁPOVEDY
903 --------------------------
905 V tomto tútoriale sme sa pokúsili Vám poskytnú» dostatok informácií,
906 aby ste mohli zaèa» Emacs pou¾íva». V Emacse je toho toµko, ¾e by bolo
907 nemo¾né to v¹etko objasni» v tomto návode. V ka¾dom prípade sa o Emacse
908 mô¾ete nauèi» viac, preto¾e má veµa u¾itoèných vlastností. Emacs ponúka
909 príkazy pre èítanie dokumentácie svojich príkazov. V¹etky tieto "help"
910 príkazy zaèínajú znakom Control-h, ktorý sa nazýva "help znak".
912 Pre pou¾itie vlastností nápovedy stlaète znak C-h a potom znak hovoriaci,
913 aký druh nápovedy si ¾iadate. Ak ste NAOZAJ stratení, stlaète C-h ? a
914 Emacs Vám povie, aké druhy nápovedy Vám mô¾e poskytnú». Ak ste stlaèili
915 C-h a potom ste sa rozhodli, ¾e ¾iadnu nápovedu nechcete, jednoducho ju
916 zru¹te stlaèením C-g.
918 (Na niektorých poèítaèoch je význam znaku C-h zmenený. To by naozaj
919 nemalo by» v¹eobecným nastavením pre v¹etkých pou¾ívateµov, tak¾e máte právo
920 pos»a¾ova» sa systémovému administrátorovi. Do tej doby, ak C-h
921 nezobrazuje hlásenie o nápovede v dolnej èasti obrazovky, skúste namiesto
922 toho pou¾íva» klávesu F1 alebo M-x help RET.)
924 Najzákladnej¹í príkaz nápovedy je C-h c. Stlaète C-h, znak c a klávesový
925 príkaz; Emacs potom zobrazí veµmi struèný popis príkazu.
927 >> Stlaète C-h c Control-p.
928 Hlásenie by malo vyzera» asi takto
930 C-p runs the command previous-line
932 To vám oznamuje "meno funkcie". Mená funkcií sú pou¾ívané hlavne pre
933 konfiguráciu a roz¹irovanie Emacsu. Ale preto¾e mená funkcií sú volené
934 tak, aby naznaèovali, èo zodpovedajúci príkaz robí, mô¾u slú¾i» tie¾
935 ako veµmi struèná dokumentácia -- dostatoèná na to, aby Vám pripomenula
936 príkazy, ktoré ste sa u¾ nauèili.
938 Viacznakové príkazy ako C-x C-s a (ak nemáte META, EDIT ani ALT
939 klávesu) <ESC>v sú pre C-h c povolené tie¾.
941 Na získanie viac informácií o príkaze pou¾ite namiesto C-h c C-h k.
943 >> Stlaète C-h k Control-p.
945 To zobrazí dokumentáciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak
946 výstup preèítate, stlaète C-x 1, aby ste sa textu nápovedy zbavili.
947 Nemusíte to robi» hneï. Mô¾ete chvíµu editova» a nazera» do textu
948 nápovedy a a¾ potom stlaèi» C-x 1.
950 Tu sú ïal¹ie u¾itoèné voµby C-h:
952 C-h f Popis funkcie. Zadáváte meno funkcie.
954 >> Skúste napísa» C-h f previous-line<Return>.
955 To vypí¹e v¹etky informácie, ktoré Emacs má o funkcii implementujúcej
958 C-h a Príkazové apropos. Zadajte kµúèové slovo a Emacs vypí¹e
959 v¹etky príkazy, ktorých meno obsahuje toto kµúèové
960 slovo. V¹etky tieto príkazy mô¾u by» vyvolané pomocou
961 Meta-x. Pre niektoré príkazy príkazové apropos vypí¹e
962 tie¾ jedno alebo dvojznakové sekvencie, ktoré vykonávajú
965 >> Napí¹te C-h a file<Return>.
967 To zobrazí v druhom okne zoznam v¹etkých M-x príkazov obsahujúcich "file" vo
968 svojom názve. Znakové príkazy ako C-x C-f uvidíte vypísané vedµa
969 zodpovedajúcich mien príkazov ako find-file.
971 >> Stlaète C-M-v pre posun okna s nápovedou. Urobte to viac krát.
973 >> Stlaète C-x 1 pre zmazanie okna s nápovedou.
979 Nezabudnite, Emacs ukonèíte vykonaním príkazu C-x C-c. Pre doèasný
980 odskok do shellu, z ktorého sa do Emacsu mô¾ete opä» vráti»,
983 Zámerom tohto tútorialu je by» zrozumiteµný v¹etkým novým pou¾ívateµom, tak¾e
984 ak narazíte na nieèo nejasného, tak nezúfajte a nedávajte to za vinu sebe
991 Tento tútorial vychádza z dllhej rady emacsových tútorialov zaèatej
992 tútorialom napísaným Stuartom Cracraftom pre pôvodný Emacs.
994 Táto verzia tútorialu je, podobne ako GNU Emacs, chránená copyrightom
995 a je ¹írená s povolením distribuova» kópie za istých podmienok:
997 Copyright (c) 1985, 1996 Free Software Foundation
999 Ka¾dému je zaruèené právo vytvára» a distribuova» presné kópie tohto
1000 dokumentu tak, ako ho dostal, na akomkoµvek médiu, s tým, ¾e bude
1001 zachovaná táto poznámka o autorstve a poznámka o povolení, a ¾e
1002 distribútor zaruèuje príjemcovi právo na ïal¹iu redistribúciu povolenú
1005 Je zaruèené právo distribuova» modifikované verzie tohto dokumentu
1006 alebo jeho èastí pod hore uvedenými podmienkami za predpokladu, ¾e
1007 obsahuje jasné poznámky uvádzajúce, kto urobil posledné úpravy.
1009 Podmienky pre kopírovanie Emacsu samotného sú zlo¾itej¹ie, ale
1010 v rovnakom duchu. Preèítajte si, prosím, súbor COPYING a potom dajte kópie
1011 GNU Emacsu svojim priateµom. Pomáhajte potlaèova» softwarovú ob¹trukciu
1012 ("vlastníctvo") pou¾ívaním, písaním a zdieµaním free softwaru!
1014 ;;; Local Variables:
1015 ;;; coding: iso-latin-2