Nuke arch-tags.

[emacs.git] / etc / tutorials / TUTORIAL.sk

Tútorial k Emacsu. Podmienky pozri na konci.
Do èe¹tiny prelo¾il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>, do slovenèiny Miroslav
Va¹ko <zemiak@zoznam.sk>.

Máte pred sebou tútorial k Emacsu.

Príkazy Emacsu v¹eobecne vyu¾ívajú klávesu CONTROL (obèas oznaèovanú ako CTRL
alebo CTL) alebo klávesu META (obèas oznaèovanú EDIT alebo ALT).  Aby sme tieto
názvy nemuseli stále písa» v plnom znení, budeme pou¾íva» nasledujúce skratky:
 C-<chr>  znamená podr¾a» klávesu CONTROL a stlaèi» znak <chr>.
          Teda C-f znamená: podr¾te klávesu CONTROL a stlaète f.
 M-<chr>  znamená podr¾a» klávesu META, EDIT alebo ALT a stlaèi» <chr>.
          Ak nemáte ¾iadnu z kláves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho
          stlaète a pustite klávesu ESC a potom <chr>.  Klávesu ESC budeme
          oznaèova» <ESC>.

Dôle¾itá poznámka: prácu s Emacsom ukonèíte stlaèením C-x C-c (dva znaky).
Znaky ">>" na µavom okraji oznaèujú miesta, kde si máte vyskú¹a» príkaz. Napr.:
<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
[Prostredná èas» obrazovky je prázdna zámerne. Text pokraèuje ni¾¹ie.]
>>  Teraz stlaète C-v (view next screen) pre posun na ïal¹iu obrazovku.
        (Smelo do toho, spravte to pridr¾aním klávesy control a stlaèením v.)
        Od tejto chvíle by ste toto mali robi» ak doèítate zobrazenú
        obrazovku.

V¹imnite si, ¾e pri posuve obrazoviek v¾dy zostávajú zobrazené dva riadky
z predchádzajúcej obrazovky; to poskytuje urèitú náväznos» pri postupnom
èítaní textu.

Prvá vec, ktorú potrebujete vedie» je, ako sa v texte pohybova»
z jedného miesta na druhé.  U¾ viete, ako sa posunú» o jednu obrazovku
vpred, pomocou C-v.  Na prechod o obrazovku spä» pou¾ite M-v
(podr¾te klávesu META a stlaète v alebo stlaète <ESC>v ak
nemáte klávesy META, EDIT ani ALT).

>>  Skúste stlaèi» M-v a potom C-v, niekoµko krát to zopakujte.


* ZHRNUTIE
----------

Na prezeranie obrazovkových stránok sú u¾itoèné nasledujúce príkazy:

        C-v     Posuv o obrazovku vpred
        M-v     Posuv o obrazovku spä»
        C-l     Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celého textu,
                pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
                (Ide o Control-L a nie Control-1.)

>> Nájdite kurzor a zapamätajte si, aký je okolo neho text.
   Potom stlaète C-l.
   Nájdite kurzor znovu a v¹imnite si, ¾e je okolo neho ten istý text.

Na pohyb po celých obrazovkách mô¾ete tie¾ pou¾i» klávesy PageUp a PageDown,
ak ich Vá¹ terminál má, ale pre pohyb sú efektívnej¹ie klávesy C-v a M-v.

* ZÁKLADNÉ OVLÁDANIE KURZORU
----------------------------

Pohyb medzi obrazovkami je u¾itoèný, ale ako sa premiestnime na konkrétne
miesto v texte na obrazovke?

Je to mo¾né dosiahnu» niekoµkými spôsobmi.  Najzákladnej¹ím spôsobom je
pou¾itie príkazov C-p, C-b, C-f a C-n.  Ka¾dý z týchto príkazov presunie
kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo ståpec v danom smere.
Tu je tabuµka znázoròujúca smer posunu kurzoru vyvolaný týmito ¹tyrmi
príkazmi:

                        Predchádzajúci riadok, C-p
                                  :
                                  :
      Dozadu, C-b .... Momentálna pozícia kurzoru .... Dopredu, C-f
                                  :
                                  :
                         Nasledujúci riadok, C-n

>> Presuòte kurzor na prostredný riadok tohto diagramu pomocou
   C-n alebo C-p.  Potom stlaète C-l, aby ste na obrazovke videli celý
   diagram vycentrovaný.

Pravdepodobne si tieto príkazy µahko zapamätáte podµa zaèiatoèných písmen
anglických názvov: P ako previous (predchádzajúci), N ako next (nasledujúci),
B ako backward (spä»), F ako forward (vpred).  Sú to základné príkazy pre
pohyb kurzoru a budete ich pou¾íva» stále, tak¾e by bolo veµmi vhodné, keby
ste sa ich teraz nauèili.

>> Stlaète niekoµko krát C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok.

>> Posuòte kurzor dovnútra riadku pomocou niekoµkých C-f a potom hore
   stlaèením C-p.  Pozorujte, èo C-p robí, keï je kurzor uprostred riadku.

Ka¾dý riadok textu konèí znakom nového riadku, ktorý ho oddeµuje od
nasledujúceho riadku.  Znakom nového riadku by mal by» ukonèený aj posledný
riadok súboru (napriek tomu, ¾e to Emacs nevy¾aduje).

>> Vyskú¹ajte C-b na zaèiatku riadku.  Kurzor by sa mal presunú» na koniec
   predchádzajúceho riadku, preto¾e ho tým presuniete cez znak nového riadku.

C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku dôjde k presunu na
ïal¹í riadok.

>> Stlaète niekoµkokrát C-b, tak¾e uvidíte, kde sa nachádza kurzor.
   Potom stláèajte C-f, aby ste sa vrátili na koniec riadku.
   Potom stlaète e¹te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasledujúci
   riadok.

Keï kurzorom prejdete cez horný alebo dolný okraj obrazovky, posunie sa
text za príslu¹ným okrajom na obrazovku.  Táto vlastnos» sa nazýva
"scrollovanie".  Umo¾òuje premiestni» kurzor na µubovoµné miesto v texte,
bez toho, aby kurzor opustil obrazovku.

>> Skúste posunú» kurzor pod dolný okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte,
   èo sa stane.

Ak je posun po znakoch príli¹ pomalý, mô¾ete sa pohybova» po
slovách.  M-f (Meta-f) robí posun o slovo vpred a M-b robí posun
o slovo spä».

>> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b.

Ak sa kurzor nachádza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec
tohto slova.  Ak sa nachádza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie
kurzor na koniec nasledujúceho slova.  M-b pracuje analogicky v opaènom
smere.

>> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli
   výsledky príkazov M-f a M-b vykonávaných z rôznych miest vnútri slov
   a medzi nimi.

V¹imnite si analógie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na
strane druhej.  Meta znaky sú veµmi èasto vyu¾ívané pre operácie
vz»ahujúce sa na entity definované jazykom (slová, vety, odstavce),
naopak Control znaky pracujú na základných prvkoch nezávislých na tom,
èo práve editujete (znaky, riadky, a pod.).

Táto analógia platí tie¾ pre riadky a vety: C-a a C-e vykonáva presun
na zaèiatok a koniec riadku, M-a a M-e vykonáva presun na zaèiatok a koniec
vety.

>> Skúste niekoµko krát C-a a potom niekoµko krát C-e.
   Skúste niekoµko krát M-a a potom niekoµko krát M-e.

V¹imnite si, ¾e opakované C-a nerobí niè, ale opakované M-a v¾dy
vykoná presun na ïal¹iu vetu.  Princípu analógie to síce príli¹
nezodpovedá, ale napriek tomu je toto chovanie mo¾né pova¾ova» za prirodzené.

Pozícia kurzoru v texte sa tie¾ nazýva "bod" ("point").  Aby sme to
parafrázovali, kurzor je vidie» na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnený
v texte.

Tu je prehµad jednoduchých operácií pre pohyb kurzoru vrátane príkazov pre
pohyb medzi slovami a vetami:

        C-f     Presun o znak vpred
        C-b     Presun o znak spä»

        M-f     Presun o slovo vpred
        M-b     Presun o slovo spä»

        C-n     Presun na nasledujúci riadok
        C-p     Presun na predchádzajúci riadok

        C-a     Presun na zaèiatok riadku
        C-e     Presun na koniec riadku

        M-a     Presun spä» na zaèiatok vety
        M-e     Presun vpred na koniec vety

>> Vyskú¹ajte si teraz niekoµko krát v¹etky tieto príkazy kvôli cviku.
   Sú to najpou¾ívanej¹ie príkazy.

Ïal¹ie dva dôle¾ité príkazy pre pohyb kurzoru sú M-< (Meta men¹ie-ako),
ktorý vykoná presun na zaèiatok celého textu, a M-> (Meta väè¹í-ako),
ktorý vykoná presun na koniec celého textu.

Na väè¹ine terminálov je "<" nad èiarkou, tak¾e pre vyvolanie tohto znaku
musíte pou¾i» klávesu Shift.  Na týchto termináloch je teda nutné pou¾i»
klávesu Shift aj v prípade príkazu M-<; bez klávesy Shift by ste stlaèili
M-èiarka.

>> Skúste teraz M-< pre presun na zaèiatok tútorialu.
   Pou¾ite potom opakovane C-v, aby ste sa opä» vrátili sem.

>> Skúste teraz M-> pre presun na koniec tútorialu.
   Pou¾ite potom opakovane M-v, aby ste sa opä» vrátili sem.

Kurzor mô¾ete presúva» tie¾ pomocou kurzorových kláves (klávesy
so ¹ípkami), ak ich Vá¹ terminál má.  My Vám v¹ak doporuèujeme nauèi» sa
C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch dôvodov.  Za prvé, tieto klávesy fungujú
na v¹etkých typoch terminálov.  Za druhé, akonáhle raz získate cvik
v pou¾ívaní Emacsu, zistíte, ¾e pou¾ívánie týchto CTRL znakov je
rýchlej¹ie ako pou¾ívanie kurzorových kláves (preto¾e nemusíte presúva»
ruku z písacej pozície).  Za tretie, ak si zvyknete pou¾íva» tieto CTRL-znak
príkazy, µahko sa nauèíte pou¾íva» iné pokroèilé príkazy pre pohyb
kurzoru.

Väè¹ina príkazov Emacsu akceptuje numerický argument; ten pre väè¹inu
príkazov slú¾i ako opakovaè.  Poèet opakovaní príkazu zadáte
prostredníctvom stlaèenia C-u nasledovaného stlaèením príslu¹ných èíslic pred
vyvolaním príkazu.  Ak máte META (alebo EDIT èi ALT) klávesu, existuje
alternatívna mo¾nos» zadania numerického argumentu: pridr¾te klávesu META
a stlaète príslu¹né èíslice.  Doporuèujeme nauèi» sa C-u metódu,
preto¾e tá funguje na akomkoµvek terminále.  Èíselný argument sa tie¾ nazýva
"prefixový argument", preto¾e ho pí¹ete e¹te pred príkazom, na ktorý sa
vz»ahuje.

Napríklad C-u 8 C-f vykoná presun o osem znakov vpred.

>> Skúste pou¾i» C-n alebo C-p s numerickým argumentom, na presun kurzoru
   k tomuto riadku s jediným príkazom.

Väè¹ina príkazov pou¾íva numerický argument ako opakovaè, ale niektoré príkazy
ho pou¾ívajú iným spôsobom.  Zopár príkazov (ale ¾iaden z tých, ktoré ste sa
doteraz nauèili) ho pou¾íva ako príznak -- prítomnos» èíselného argumentu bez
ohµadu na jeho hodnotu spôsobí, ¾e sa príkaz správa ináè.

Iným druhom výnimky sú C-v a M-v.  Ak dostanú numerický argument, posunú
obrazovku hore alebo dole o zodpovedajúci poèet riadkov namiesto obrazoviek.
Napríklad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.

>> Skúste teraz stlaèi» C-u 8 C-v.

To by malo posunú» obrazovku o 8 riadkov hore.  Pokiaµ by ste ju chceli
posunú» naspä» dole, mô¾ete da» argument príkazu M-v.

Ak pou¾ívate X Windows, mali by ste ma» na µavej strane emacsového okna
vysokú obdå¾nikovú oblas», nazvanú scrollbar.  Mô¾ete potom text
posúva» klikaním my¹ou na scrollbar.

>> Skúste stlaèi» prostredné tlaèítko na vrchole zvýraznenej oblasti
   vo vnútri scrollbaru.  To by malo text posunú» na pozíciu danú tým, ako
   vysoko alebo nízko ste klikli.

>> Skúste pri stlaèenom prostrednom tlaèidle posúva» my¹ou hore a dole.
   Uvidíte, ako sa text posúva hore a dole podµa toho, ako
   hýbete my¹ou.


* KEÏ EMACS NEREAGUJE
---------------------

Ak Emacs prestane reagova» na Va¹e príkazy, mô¾ete prebiehajúcu
èinnos» bezpeène zastavi» pomocou C-g.  Pomocou C-g mô¾ete zastavi»
príkaz, ktorého èinnos» trvá príli¹ dlho.

C-g mô¾ete pou¾i» tie¾ pre odstránenie numerického argumentu príkazu,
ktorý nechcete dokonèi».

>> Stlaète C-u 100 pre vytvorenie numerického argumentu 100 a potom
   stlaète C-g.  Teraz stlaète C-f.  Kurzor by sa mal posunú» iba
   o jeden znak, preto¾e ste argument zru¹ili prostredníctvom
   C-g.

Ak ste omylom stlaèili <ESC>, mô¾ete sa ho zbavi» pomocou C-g.


* DEAKTIVOVANÉ PRÍKAZY
----------------------

Niektoré príkazy Emacsu sú "deaktivované" ("disabled"), aby ich
zaèínajúci pou¾ívatelia nemohli vyvola» náhodne.

Ak vyvoláte niektorý z deaktivovaných príkazov, Emacs zobrazí hlásenie
oznamujúce, ktorý príkaz to bol, s otázkou, èi chcete tento príkaz
vykona».

Ak naozaj chcete príkaz vyskú¹a», stlaète medzerník ako odpoveï
na túto otázku.  Zvyèajne, ak nechcete deaktivovaný príkaz
vykona», odpovedzte na túto otázku pomocou "n".

>> Stlaète C-x C-l (èo je deaktivovaný príkaz),
   potom na otázku odpovedzte n.


* OKNÁ
------

Emacs mô¾e ma» niekoµko okien (windows), pritom ka¾dé z nich zobrazuje svoj
vlastný text.  Ako viac okien pou¾íva», objasníme neskôr.  Teraz chceme
objasni», ako sa zbavi» nadbytoèných okien a vráti» sa do základnej
jednookennej editácie.  Je to jednoduché:

        C-x 1   Jedno okno (tj. zru¹enie v¹etkých ostatných okien)

Teda vlo¾enie Control-x nasledované èíslicou 1.  C-x 1 roz¹íri okno
obsahujúce kurzor cez celú obrazovku.  Zru¹í to v¹etky ostatné okná.

>> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l
>> Stlaète Control-h k Control-f.
   Pozorujte, ako sa aktuálne okno zmen¹í a objaví sa nové okno
   kvôli zobrazeniu dokumentácie pre príkaz Control-f.

>> Stlaète C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentáciou zmizne.

Tento príkaz sa odli¹uje od u¾ nauèených príkazov tým, ¾e pozostáva z dvoch
znakov.  Zaèína znakom CONTROL-x.  Exostuje celá séria príkazov zaèínajúcich
na CONTROL-x; veµa z nich sa týka okien, súborov, bufferov a súvisiacich vecí.
Tieto príkazy pozostávajú z dvoch, troch alebo ¹tyroch znakov.


* VKLADANIE A MAZANIE
---------------------

Ak chcete vlo¾i» text, proste ho napí¹te.  Znaky, ktoré vidíte,
ako A, 7, *, atï., sú Emacsom chápané ako text a vkladané okam¾ite.
Pre vlo¾enie znaku nového riadku stlaète <Return> (klávesu Enter).

Posledný znak, ktorý ste napísali, mô¾ete zmaza» stlaèením <Delback>.
<Delback> je klávesa na klávesnici -- tá istá, ktorú normálne pou¾ívate na
zmazanie naposledy napísaného znaku.  Je to zvyèajne veµká klávesa pár riadkov
nad klávesou <Return>, a je väè¹inou oznaèovaná ako "Delete", "Del" alebo
"Backspace".

Ak je veµká klávesa na tom mieste oznaèená ako "Backspace", potom je to ona,
ktorú budete pou¾íva» ako <Delback>.  Mô¾e tam by» niekde inde e¹te klávesa
oznaèená ako "Delete", ale to nie je <Delback>.

V¹eobecne, <Delback> ma¾e znak bezprostredne pred momentálnou pozíciou kurzoru.

>> Vykonajte to teraz -- napí¹te niekoµko znakov a potom ich zma¾te
   niekoµkými stlaèeniami <Delback>.  Nebojte sa zmien v tomto súbore;
   originálny tútorial sa nezmení.  Toto je Va¹a osobná kópia.

Keï sa riadok textu zväè¹í natoµko, ¾e presiahne jeden riadok obrazovky, je
zobrazený na viacerých riadkoch obrazovky.  Riadok textu, ktorý pokraèuje na
ïal¹om riadku obrazovky, je indikovaný spätným lomítkom ("\") (alebo, ak
pou¾ívate grafický systém, malá zakrivená ¹ípka) na pravom okraji obrazovky.

>> Vkladajte text, pokiaµ nedosiahnete pravého okraju, a pokraèujte vo
   vkladaní. Objaví sa Vám pokraèovací riadok.

>> Pou¾ite <Delback> pre zmazanie textu, pokiaµ se riadok textu opä» nevojde na
   jeden riadok obrazovky.  Pokraèovací riadok zmizne.

Znak nového riadku mô¾ete zmaza» ako ktorýkoµvek iný znak.  Zmazanie
znaku nového riadku medzi dvoma riadkami spôsobí ich spojenie do jediného
riadku.  Ak je výsledný riadok príli¹ dlhý na to, aby sa vo¹iel na ¹írku
obrazovky, bude zobrazený pokraèovacím riadkom.

>> Presuòte kurzor na zaèiatok riadku a stlaète <Delback>.  To tento
   riadok spojí s riadkom predchádzajúcim.

>> Stlaète <Return> pre znovuvlo¾enie zmazaného znaku nového riadku.

Spomeòte si, ¾e väè¹ina príkazov Emacsu mô¾e dosta» poèet opakovaní;
vrátane textových znakov.  Opakovanie textových znakov ich vlo¾í
niekoµko krát.

>>  Vyskú¹ajte si to -- stlaète C-u 8 * pre vlo¾enie ********.

Teraz u¾ poznáte najzákladnej¹ie spôsoby, ako nieèo v Emacse napísa» a ako
opravova» chyby.  Mô¾ete ale tie¾ maza» text po slovách alebo po riadkoch.
Tu je zhrnutie operácií pre mazanie textu:

        <Delback>     Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
        C-d          Zmazanie znaku nasledujúceho za kurzorom

        M-<Delback>   Zru¹enie slova bezprostredne pred kurzorom
        M-d          Zru¹enie slova nasledujúceho za kurzorom

        C-k          Zru¹enie textu od pozície kurzoru do konca riadku
        M-k          Zru¹enie textu do konca aktuálnej vety

V¹imnite si, ¾e <Delback> a C-d, resp. M-<Delback> a M-d, roz¹irujú paralelu
zaèatú C-f a M-f (pravda, <Delback> naozaj nie je control znak, ale tým sa
nebudeme trápi»).  C-k a M-k sú ako C-e a M-e v zmysle vz»ahu riadkov k vetám.

¥ubovoµnú èas» buffera mô¾ete zru¹i» aj nasledujúcim spôsobom.  Presuòte sa
na koniec tejto èasti a stlaète C-@ alebo C-SPC (µubovoµnú z týchto
kombinácií). (SPC znamená medzerník.)  Presuòte sa na druhý koniec tejto
èasti a stlaète C-w.  Text medzi týmito pozíciami bude zru¹ený.

>> Presuòte kurzor na písmeno ¥ na zaèiatku predchádzajúceho odstavca.
>> Stlaète C-SPC.  Emacs by mal zobrazi» v spodnom riadku obrazovky správu
   "Mark set".
>> Presuòte kurzor na písmeno c v slove "koniec" na druhom riadku
   odstavca.
>> Stlaète C-w.  Text, ktorý zaèína písmenom L a konèí pred písmenom "c"
   bude zru¹ený.

Uvedomte si, ¾e rozdiel medzi "ru¹ením" ("killing") a "mazaním"
("deleting") je ten, ¾e "zru¹ené" veci mô¾u by» vhodené spä», zatiaµ èo
"zmazané" nie.  V¹eobecne príkazy, ktoré mô¾u zmaza» väè¹ie mno¾stvo
textu, ukladajú text, zatiaµ èo príkazy, ktoré ma¾ú jediný znak alebo
iba prázdne riadky a medzery, mazaný text neukladajú.

>> Presuòte kurzor na zaèiatok neprázdneho riadku.
   Potom stlaète C-k pre zru¹enie textu na tomto riadku.
>> Stlaète C-k druhý krát.  Uvidíte, ¾e to zru¹í znak nového riadku, ktorý
   je za týmto riadkom.

V¹imnite si, ¾e jedno C-k zru¹í obsah riadku a druhé C-k zru¹í riadok
samotný a posunie v¹etky ïal¹ie riadky hore.  C-k spracováva numerický
argument ¹peciálne: zru¹í zodpovedajúci poèet riadkov VRÁTANE ich
obsahu.  To u¾ nie je opakovanie.  C-u 2 C-k zru¹í dva riadky a ich
obsah; dvojité stlaèenie C-k by toto obvykle nespravilo.

Vracanie textov spä» sa nazýva "vhadzovanie" ("yanking").  (Predstavte
si opätovné vhadzovanie, vracanie spä» textu, ktorý bol odstránený.)
Zmazaný text mô¾ete vhodi» buï na to isté miesto, odkiaµ bol zmazaný,
alebo na iné miesto v bufferi, alebo dokonca aj do iného súboru.
Text mô¾ete vhodi» aj viac krát, keï vytvárate jeho ïal¹ie kópie.

Príkazom na vhadzovanie je C-y.  Tento príkaz vlo¾í posledný zmazaný
text na pozíciu, na ktorej sa nachádza kurzor.

>> Skúste to; stlaète C-y pre vhodenie textu spä».

Ak stlaèíte C-k niekoµko krát po sebe. v¹etok zmazaný text je ulo¾ený
spolu tak, aby bolo mo¾né vhodi» spä» v¹etky riadky naraz.

>> Stlaète niekoµko krát C-k.

Teraz obnovte naposledy zru¹ený text:

>> Stlaète C-y.  Potom posuòte kurzor o niekoµko riadkov ni¾¹ie a stlaète
   C-y znovu.  Teraz vidíte, ako je mo¾né kopírova» text.

Èo keï máte nejaký text, ktorý by ste radi vhodili spä» a potom zru¹íte
nieèo iného?  C-y by vlo¾ilo posledný zru¹ený text.  Ale predchádzajúci
text ni je stratený.  Mô¾ete ho získa» spä» pou¾itím príkazu M-y.  Potom,
èo spravíte C-y pre získanie posledného zru¹eného textu, stlaèenie M-y
vymení tento vhodený text za predchádzajúci zru¹ený text.  Ïal¹ími a
ïal¹ími stlaèeniami M-y dostávate predchádzajúce a predchádzajúce zru¹ené
texty.  Keï dosiahnete text, ktorý hµadáte, nemusíte s ním pre jeho
uchovanie niè ïal¹ieho robi».  Jednoducho vhodený text ponechajte, kde
je, a pokraèujte v editácii.

Ak opakujete M-y dostatoène dlho, dostanete se spä» k východziemu
bodu (posledne zru¹enému textu).

>> Zru¹te riadok, presuòte kurzor niekam inam a zru¹te iný riadok.
   Potom vykonajte C-y pre vrátenie druhého zru¹eného riadku.
   Potom stlaète M-y a vhodený riadok bude nahradený prvým zru¹eným riadkom.
   Opakujte M-y a pozorujte, èo dostávate.  Pokraèujte v tom, pokiaµ sa
   znova neobjaví druhý zru¹ený riadok a potom niekoµko ïal¹ích.
   Ak chcete, mô¾ete skúsi» preda» M-y kladné a záporné argumenty.


* UNDO
------

Ak vykonáte v texte zmenu a potom zistíte, ¾e to bol omyl, mô¾ete
zmenu vráti» príkazom undo, C-x u.

C-x u obvykle vráti zmeny vykonané jedným príkazom; pokiaµ C-x u
zopakujete niekoµko krát po sebe, ka¾dé opakovanie vráti jeden ïal¹í
príkaz.

Sú ale dve výnimky: príkazy, ktoré nemenia text, sa nepoèítajú (to
zahàòa príkazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladajúce
samy seba sú obvykle spracovávané v skupinách a¾ po 20.  (To je kvôli
tomu, aby sa zredukoval poèet C-x u nutných pre vrátenie vkladaného
textu.)

>> Zru¹te tento riadok pomocou C-k, stlaète potom C-x u a riadok by sa mal
   znova objavi».

Alternatívny undo príkaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v¹ak
menej pracné ho aplikova» niekoµko krát za sebou.  Nevýhodou C-_ je, ¾e
na niektorých klávesniciach nie je jasné, ako ho vyvola».  To je dôvod,
preèo ponúkame aj C-x u.  Na niektorých termináloch mô¾ete C-_ vyvola»
stlaèením / pri stlaèenom CTRL.

Numerický argument pre C-_ a C-x u funguje ako poèet opakovaní.

Pomocou príkazu undo mô¾ete vráti» zru¹ený aj zmazaný text. Rozdiel medzi
mazaním a ru¹ením textu ovplyvòuje mo¾nos» vhodenia tohto textu pomocou
C-y, neovplyvòuje ale mo¾nosti príkazu undo.


* SÚBORY
--------

Aby text, ktorý editujete, zostal trvale uchovaný, musíte ho ulo¾i» do
súboru.  Inak by bol po ukonèení Emacsu stratený.  Svoju editáciu
spojíte so súborom "vyhµadaním" ("finding") súboru.  (Tie¾ sa to
nazýva "nav¹tívenie" ("visiting") súboru.)

Vyhµadanie súboru znamená, ¾e vidíte jeho obsah v Emacse.  V mnohých
ohµadoch je to, ako by ste editovali priamo ten súbor.  Napriek tomu zmeny,
ktoré prostredníctvom Emacsu robíte, sa nestanú trvalými, pokiaµ tieto
zmeny do súboru "neulo¾íte" ("save").  Tým sa zamedzí nechcenému ponechaniu
èiastoène zmeneného súboru v systéme.  Dokonca aj keï súbor ulo¾íte,
Emacs uchová pôvodný súbor pod zmeneným názvom pre prípad, ¾e by ste
zistili, ¾e va¹e úpravy boli chybné.

Keï sa pozriete do dolnej èasti obrazovky, uvidíte riadok, ktorý zaèína a
konèí pomlèkami a na zaèiatku má "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nieèo podobného.
Táto èas» obrazovky obvykle obsahuje meno súboru, ktorý je práve
nav¹tívený.  Akurát teraz máte nav¹tívený súbor nazvaný "TUTORIAL.sk",
ktorý je Va¹ou osobnou èmáraciou kópiou tútorialu Emacsu.  Keï v Emacse
vyhµadáte súbor, jeho meno sa objaví presne na tom mieste.

Ïal¹ou vecou súvisiacou s príkazom pre vyhµadanie súboru je to, ¾e musíte
poveda», ktoré meno súboru chcete.  Hovoríme, ¾e príkaz "èíta argument
z terminálu" (v tomto prípade je argumentom meno súboru).  Potom, èo
vyvoláte príkaz

        C-x C-f   Vyhµadanie súboru

Emacs sa Vás opýta na meno súboru.  Meno súboru, ktoré pí¹ete, sa
objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktorý sa v tejto situácii nazýva
minibuffer.  Pre editáciu mena súboru mô¾ete pou¾íva» obvyklé editaèné
príkazy Emacsu.

Zadávanie mena súboru (v¹eobecne akýkoµvek vstup z minibuffera) mô¾ete
zru¹i» príkazom C-g.

>> Stlaète C-x C-f a potom C-g.  To minibuffer zru¹í a tie¾ to zru¹í
   príkaz C-x C-f, ktorý minibuffer pou¾il.  Tak¾e nevyhµadáte ¾iadny
   súbor.

Po napísaní mena súboru stlaète <Return> na jeho ukonèenie.
Príkaz C-x C-f potom zaène pracova» a vyhµadá súbor, ktorý ste zvolili.
Po skonèení príkazu C-x C-f minibuffer zmizne.

Po malej chvíli sa obsah súboru objaví na obrazovke a mô¾ete ho
editova».  Keï chcete zmeny natrvalo ulo¾i», pou¾ite príkaz

        C-x C-s   Ulo¾enie súboru

To skopíruje text z Emacsu do súboru.  Keï to spravíte prvý krát, Emacs
premenuje pôvodný súbor na súbor s novým menom, aby nebol stratený.
Nové meno je vytvorené pridaním "~" na koniec pôvodného mena súboru.

Keï je ukladanie dokonèené, Emacs zobrazí meno zapísaného súboru.
Mali by ste uklada» rozumne èasto, aby ste nestratili príli¹ veµa práce
v prípade pádu systému.

>> Stlaète C-x C-s pre ulo¾enie Va¹ej kópie tútorialu.
   Malo by to zobrazi» "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky.

Existujúci súbor mô¾ete vyhµada», aby ste ho mohli prehliada» alebo
editova».  Mô¾ete tie¾ vyhµada» súbor, ktorý e¹te neexistuje.  To je
spôsob, akým sa dá vytvori» súbor v Emacse: vyhµadajte súbor, ktorý
bude na zaèiatku prázdny a potom zaènite vklada» text urèený pre tento
súbor.  Keï po¾iadate o ulo¾enie, Emacs skutoène vytvorí súbor
s textom, ktorý ste vlo¾ili.  Od tej chvíle sa potom mô¾ete cíti», ako
keby ste editovali u¾ existujúci súbor.


* BUFFERY
---------

Ak vyhµadáte pomocou C-x C-f druhý súbor, prvý súbor v Emacse
zostáva.  Mô¾ete sa doò spä» prepnú» jeho opätovným vyhµadaním
pomocou C-x C-f.  Týmto spôsobom mô¾ete do Emacsu dosta» pomerne veµa
súborov.

>> Vytvorte súbor pomenovaný "foo" stlaèením C-x C-f foo <Return>.
   Potom vlo¾te nejaký text, zmeòte ho a ulo¾te "foo" stlaèením C-x C-s.
   Nakoniec stlaète C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, èím sa vrátite spä» do
   tútorialu.

Emacs ukladá text ka¾dého súboru do objektu nazývaného "buffer".
Vyhµadanie súboru vytvorí v Emacse nový buffer.  Ak chcete vidie» zoznam
bufferov, ktoré momentálne existujú vo Va¹om procese Emacs, stlaète:

        C-x C-b   Zoznam bufferov

>> Skúste teraz C-x C-b.

Uvidíte, ¾e ka¾dý buffer má v zozname meno a mô¾e tam ma» tie¾ meno súboru,
ktorého text obsahuje.  AKÝKO¥VEK text, ktorý vidíte v emacsovom okne, je v¾dy
súèas»ou nejakého bufferu.

>> Stlaète C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.

Ak máte niekoµko bufferov, iba jeden z nich je "aktuálny".  Je to ten buffer,
ktorý práve upravujete.  Ak chcete upravova» iný buffer, musíte sa doòho
"prepnú»".  Ak sa chcete prepnú» do bufferu so súborom, mô¾ete ho znova otvori»
príkazom C-x C-f.  Ale existuje jednoduch¹í spôsob: pou¾ite príkaz C-x b.  Pri
tomto príkaze musíte napísa» meno bufferu.

>> Napí¹te C-x b foo <Return> na vrátenie sa do bufferu "foo", ktorý uchováva
   text súboru "foo".  Potom napí¹te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrátenie sa
   do tohto návodu.

Väè¹inu èasu, meno bufferu je také isté ako meno súboru (bez názvu adresára).
Ale nie je to v¾dy pravda.  Zoznam bufferov vytvorený s C-x C-b v¾dy uká¾e mená
ka¾dého bufferu.

HOCAKÝ text, ktorý vidíte v okne Emacsu je v¾dy èas» nejakého bufferu.
Niektoré buffery nezodpovedajú súborom.  Napríklad, buffer pomenovaný
"*Buffer List*" nemá ¾iadny súbor.  Je to buffer, ktorý obsahuje zoznam
bufferov, vytvorený pomocou C-x C-b.  Buffer nazvaný "*Messages*" tie¾
nezodpovedá súboru¨obsahuje správy, ktoré sa objavili na spodnom riadku poèas
vá¹ho sedenia s Emacsom.

>> Napí¹te C-x b *Messages* <Return> a pozrite sa na buffer so správami.  Potom
   napí¹te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrátenie sa do tohto návodu.

Ak zmeníte text jedného súboru a potom vyhµadáte iný súbor,
nespôsobí to ulo¾enie prvého súboru.  Jeho zmeny zostávajú v Emacse
uchované v jemu zodpovedajúcom buffere.  Vytvorenie a úprava druhého
súboru nemá ¾iadny vplyv na buffer prvého súboru.  To je veµmi
u¾itoèné, ale tie¾ to znamená, ¾e potrebujete vhodný spôsob, ako ulo¾i»
buffer prvého súboru.  Nutnos» prepnú» sa spä» pomocou C-x C-f, aby
ho bolo mo¾né ulo¾i» prostredníctvom C-x C-s, by bola nemiestne
ob»a¾ujúca.  Tak¾e máme

        C-x s     Ulo¾enie niektorých bufferov

C-x s sa Vás spýta na ka¾dý buffer, ktorý obsahuje zmeny, ktoré ste
neulo¾ili.  Pre ka¾dý taký buffer sa Vás spýta, èi ho má ulo¾i».

>> Vlo¾te riadok textu a potom stlaète C-x s.
   Emacs by sa Vás mal opýta», èi má by» ulo¾ený buffer nazvaný TUTORIAL.sk.
   Odpovedzte na túto otázku áno (yes) stlaèením "y".


* ROZ©IROVANIE SADY PRÍKAZOV
----------------------------

Existuje omnoho, omnoho viac príkazov Emacsu, ako tie, ktoré by vôbec mohli
by» rozmiestnené na v¹etky control a meta znaky.  Emacs tento problém
obchádza prostredníctvom X (eXtend) príkazu.  Ten vzniká dvoma spôsobmi:

        C-x     Znakový eXtend.  Nasledovaný jedným znakom.
        M-x     Pomenovaný príkaz eXtend.  Nasledovaný dlhým názvom.

To sú príkazy, ktoré sú v¹eobecne u¾itoèné, ale menej èasto pou¾ívané
ako tie, ktoré ste sa u¾ nauèili.  U¾ ste videli dva z nich: súborové
príkazy C-x C-f pre vyhµadanie a C-x C-s pre ulo¾enie.  Iný príklad je
príkaz pre ukonèenie Emacsu -- tj. príkaz C-x C-c.  (Nemajte obavy
o stratu zmien, ktoré ste spravili; C-x C-c ponúkne ulo¾enie ka¾dého
zmeneného súboru pred tým, ne¾ sa Emacs skonèí.)

C-z je príkaz na *doèasné* opustenie Emacsu -- mô¾ete sa po òom do
spusteného Emacsu vráti».

Na systémoch, ktoré to umo¾òujú, C-z Emacs "pozastaví"; tzn. vráti Vás
do shellu, ale Emacs neskonèí.  V najbe¾nej¹ích shelloch sa mô¾ete do
Emacsu vráti» príkazom `fg' alebo pomocou `%emacs'.

Na systémoch, ktoré pozastavovanie procesov nemajú implementované, C-z
vytvorí subshell be¾iaci pod Emacsom, aby Vám dal ¹ancu spusti» iné
programy a potom sa do Emacsu vráti»; nevykoná teda pravé opustenie
Emacsu.  V tom prípade je obvyklou cestou návratu zo subshellu do Emacsu
shellový príkaz `exit'.

Chvíµa pre pou¾itie C-x C-c nastane vtedy, keï sa chystáte odhlási» sa zo
systému.  Správne je to tie¾ pri ukonèovaní Emacsu vyvolaného po¹tovým
programom a rôznymi inými utilitami, preto¾e tie nemusia vedie», ako si poradi»
s pozastavením Emacsu.  Napriek tomu za normálnych okolností, pokiaµ sa
nechystáte odhlási», je lep¹ie Emacs pozastavi» pomocou C-z ako ho ukonèi».

Existuje mnoho C-x príkazov.  Tu je zoznam tých, ktoré ste sa u¾ nauèili:

        C-x C-f         Vyhµadanie súboru
        C-x C-s         Ulo¾enie súboru
        C-x C-b         Zoznam bufferov
        C-x C-c         Ukonèenie Emacsu
        C-x 1           Zru¹enie v¹etkých okien okrem jedného
        C-x u           Undo

Pomenované eXtended príkazy sú príkazy, ktoré sú pou¾ívané e¹te menej, alebo
príkazy, ktoré sú pou¾ívané iba v istých módoch.  Príkladom je príkaz
replace-string, ktorý globálne nahradí jeden re»azec iným.  Keï stlaèíte M-x,
vypí¹e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada» meno
príkazu; v tomto prípade "replace-string".  Jednoducho napí¹te "repl s<TAB>"
a Emacs názov doplní. (<TAB> je klávesa Tab, be¾ne sa nachádza nad klávesou
CapsLock alebo Shift na µavom okraji klávesnice.)  Skonèite zadávanie mena
príkazu pomocou <Return>.

Príkaz replace-string vy¾aduje dva argumenty -- re»azec, ktorý má by»
nahradený, a re»azec, ktorý ho má nahradi».  Ka¾dý argument musíte
ukonèi» pomocou <Return>.

>> Presuòte kurzor na prázdny riadok dva riadky pod týmto.
   Potom napí¹te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>.

   V¹imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo
   z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdekoµvek sa za aktuálnou pozíciou
   kurzoru vyskytlo.


* AUTOMATICKÉ UKLADANIE
-----------------------

Ak ste spravili zmeny v súbore, ale nemáte ich e¹te ulo¾ené,
mô¾u by» v prípade páde systému stratené.  Aby vás Emacs pred tým ochránil,
periodicky zapisuje "auto save" súbor pre ka¾dý súbor, ktorý
editujete.  Meno auto save súboru má na zaèiatku a na konci #;
napríklad ak sa Vá¹ soubor nazýva "hello.c", jeho auto save
súbor sa nazýva "#hello.c#".  Ak súbor ulo¾íte normálnym spôsobom,
Emacs auto save súbor zma¾e.

Ak nastane pád systému, mô¾ete svoje úpravy obnovi» z auto-save
súboru, a to normálnym vyhµadaním súboru (toho, ktorý ste editovali,
nie auto save súboru) a následným spustením M-x recover-file<return>.
Na ¾iados» o potvrdenie odpovedzte zadaním yes<return> pre pokraèovanie a
obnovenie auto-save dát.


* ECHO OBLAS«
-------------

Keï Emacs vidí, ¾e pí¹ete príkazy pomaly, ukazuje Vám ich v spodnej
èasti obrazovky v oblasti nazývanej "echo oblas»".  Echo oblas» obsahuje
dolný riadok obrazovky.


* STAVOVÝ RIADOK
----------------

Riadok bezprostredne nad echo oblas»ou sa nazýva "stavový riadok"
("mode line").
Stavový riadok vraví nieèo ako:

--:** TUTORIAL.sk       (Fundamental)--L670--58%----------------

Tento riadok podáva u¾itoènú informáciu o stave Emacsu a texte, ktorý
editujete.

U¾ viete, èo znamená meno súboru -- je to súbor, ktorý ste vyhµadali.
-NN%-- oznaèuje Va¹u aktuálnu pozíciu v texte; vraví, ¾e NN percent textu
je nad horným okrajom obrazovky.  Ak je zaèiatok súboru na obrazovke, je
tu --Top-- a nie --00%--.  Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
--Bot--.  Ak sa dívate na tak malý text, ¾e sa celý vojde na obrazovku,
stavový riadok vraví --All--.

Písmeno L a èíslice oznaèujú pozíciu iným spôsobom, udávajú riadok, na ktorom
sa nachádza kurzor.

Hviezdièky blízko zaèiatku znamenajú, ¾e ste text zmenili.  Tesne po
vyhµadaní alebo ulo¾ení súboru v tejto èasti stavového riadku nie sú ¾iadne
hviezdièky, iba pomlèky.

Èas» stavového riadku v zátvorkách vraví, v akých editaèných módoch sa
nachádzate.  Implicitný mód je Fundamental, èo je ten, ktorý momentálne
pou¾ívate.  Je príkladom hlavného módu ("major mode").

Emacs má celý rad hlavných módov.  Niektoré z nich sú urèené pre
editovanie rôznych programovacích jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp mód,
Text mód, atï.  V µubovoµnom okamihu je aktívny práve jeden hlavný mód a
jeho meno je mo¾né nájs» v stavovom riadku na mieste, kde je teraz
"Fundamental".

Ka¾dý hlavný mód mení chovanie niektorých príkazov.  Napríklad existujú
príkazy pre vytváranie komentárov v programe, a preto¾e ka¾dý programovací
jazyk má inú predstavu o tom, ako má komentár vyzera»,
musí ka¾dý hlavný mód vklada» komentáre inak.  Ka¾dý hlavný mód je
vlastne meno extended príkazu, ktorým sa do tohoto módu mô¾ete
prepnú».  Napríklad M-x fundamental-mode je príkaz pre prepnutie sa do
Fundamental módu.

Ak sa chystát meni» normálny text, ako napríklad tento súbor, pravdepodobne by
ste mali pou¾i» Text mód.
> Napí¹te M-x text-mode <Return>.

Nebojte sa, ¾iadny z príkazov, ktoré ste sa nauèili, chovanie Emacsu nijako
významne nezmení.  Mô¾ete si ale v¹imnú», ¾e M-f a M-b teraz pracujú
s apostrofmi ako so súèas»ou slova.  Pred tým, vo Fundamental móde, M-f
a M-b pracovali s apostrofmi ako oddeµovaèmi slov.

Hlavné módy obyèajne robia men¹ie zmeny, ako bola táto: príkazy väè¹inou
robia "to isté", ale v ka¾dom hlavnom móde pracujú trochu inak.

Dokumentáciu k aktuálnemu hlavnému módu si mô¾ete zobrazi» stlaèením C-h m.

>> Raz alebo viac krát pou¾ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali
   na vrchol obrazovky.
>> Stlaète C-h m, aby ste videli, ako sa Text mód lí¹i od Fundamental
   módu.
>> Stlaète C-x 1 pre odstránenie dokumentácie z obrazovky.

Hlavné módy sa nazývajú hlavné preto, ¾e tie¾ existujú vedµaj¹ie módy
(minor modes).  Vedµaj¹ie módy nie sú alternatívou k hlavným módom, ale
ich malé modifikácie.  Ka¾dý vedµaj¹í mód mô¾e by» zapnutý alebo vypnutý
sám o sebe nezávisle na v¹etkých ostatných vedµaj¹ích módoch a nezávisle na
hlavnom móde.  Tak¾e nemusíte pou¾íva» ¾iadny vedµaj¹í mód alebo mô¾ete
pou¾íva» jeden vedµaj¹í mód alebo µubovoµnú kombináciu niekoµkých
vedµaj¹ích módov.

Jedným z veµmi u¾itoèných vedµaj¹ích módov, hlavne pre úpravy slovenských
textov, je Auto Fill mód.  Keï je tento mód zapnutý, Emacs zalomí riadok
medzi dvoma slovami, kedykoµvek vkladáte text a riadok sa stane príli¹
dlhým.

Auto Fill mód mô¾ete zapnú» vykonaním M-x auto-fill-mode<Return>.
Ak je tento mód zapnutý, mô¾ete ho vypnú» vykonaním M-x
auto-fill-mode<Return>.  Ak je mód vypnutý, tento príkaz ho zapína,
a ak je mód zapnutý, tak ho tento príkaz vypína.  Vravíme, ¾e tento
príkaz prepína ("toggles") tento mód.

>> Napí¹te teïa M-x auto-fill-mode<Return>.  Potom vkladajte "asdf " stále
   dookola tak dlho, pokiaµ neuvidíte, ako sa vkladaný riadok rozdelí na dva
   riadky.  Do textu musíte vklada» medzery preto, ¾e Auto Fill mód
   zalamuje riadky iba v medzerách.

Okraj je obvykle nastavený na 70 znakov, ale mô¾ete to zmeni» príkazom
C-x f.  Hodnotu okraju, ktorú si prajete, by ste mali preda» ako
numerický argument.

>> Napí¹te C-x f s argumentom 20.  (C-u 2 0 C-x f).
   Potom napí¹te nejaký text a pozorujte, ako Emacs vypåòa riadky po
   20. znakoch.  Potom nastavte okraj spä» na 70 opätovným pou¾itím
   C-x f.

Ak spravíte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill mód ho
nepreformátuje.
Pre preformátovanie odstavca stlaète M-q (Meta-q) s kurzorom vnútri
odstavca.

>> Presuòte kurzor do predchádzajúceho odstavcu a stlaète M-q.


* VYH¥ADÁVANIE
--------------

Emacs vie v texte vyhµadáva» re»azce (tj. skupiny spojených znakov alebo
slov) smerom vpred alebo vzad.  Hµadanie re»azca je príkaz presúvajúci
kurzor; presunie kurzor na najbli¾¹ie miesto, kde sa tento re»azec nachádza.

Vyhµadávací príkaz Emacsu sa lí¹i od vyhµadávacích príkazov väè¹iny
editorov v tom zmysle, ¾e je "inkrementálny".  To znamená, ¾e vyhµadávanie
sa robí u¾ v okam¾iku, keï zadávate hµadaný re»azec.

Príkaz pre hµadanie vpred je C-s a pre hµadanie vzad C-r.
POZOR!  E¹te to neskú¹ajte.

Keï stlaèíte C-s, uvidíte v echo oblasti prompt "I-search".  To Vám
vraví, ¾e Emacs sa nacháza v stave, ktorý sa nazýva inkrementálne hµadanie,
a èaká, kým mu zadáte, èo chcete hµada».  <RET> hµadanie ukonèí.

>> Teraz zaènite hµadanie stlaèením C-s.  POMALY, písmeno po písmene, pí¹te
   slovo 'kurzor'.  Po ka¾dom písmene si v¹imnite, èo sa deje s kurzorom.
   Teraz ste vyhµadali "kurzor" prvý krát.
>> Stlaète C-s znova, aby ste na¹li ïal¹í výskyt slova "kurzor".
>> Teraz ¹tyri krát stlaète <Delback> a pozerajte, ako sa kurzor
   presúva.
>> Stlaète <RET> pre ukonèenie hµadania.

Videli ste, èo sa stalo?  Emacs sa v inkrementálnom hµadaní pokú¹a
prejs» na ïal¹í výskyt re»azca, ktorý ste dosiaµ napísali.  Ak chcete
prejs» na ïal¹í výskyt 'kurzor', jednoducho stlaète C-s zas.
Ak u¾ ¾iadny taký výskyt nie je, Emacs pípne a povie Vám, ¾e
hµadanie momentálne "zlyháva", C-g hµadanie ukonèí.

POZNÁMKA: Na niektorých systémoch stlaèenie C-s spôsobí zatuhnutie
obrazovky a neuvidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu.  To znamená, ¾e
"vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a
nepustí ho k Emacsu.  Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q.  Potom
vyhµadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále
Emacsu radu, ako obís» túto "vlastnos»".

Ak uprostred inkrementálneho hµadania stlaèíte <Delback>, uvidíte,
¾e posledný znak v hµadanom re»azci zmizne a hµadanie sa vracia na posledné
miesto hµadania.  Predpokladajme napríklad, ¾e ste napísali "c", aby ste
na¹li prvý výskyt "k".  Ak teraz stlaèíte "u", kurzor sa presunie na
prvý výskyt "ku".  Teraz stlaète <Delback>.  To vyma¾e "u" z hµadaného
re»azca a kurzor sa presunie spä» na prvý výskyt "k".

Ak uprostred hµadania stlaèíte control alebo meta znak (s niekoµkými
výnimkami -- znaky, ktoré sú ¹peciálne v hµadaní, ako C-s a C-r),
hµadanie bude ukonèené.

C-s zaèína hµadanie, ktoré hµadá akýkoµvek výskyt hµadaného re»azca ZA
aktuálnu pozíciu kurzoru.  Ak chcete nieèo hµada» v predchádzajúcom texte,
stlaète namiesto C-s  C-r.  V¹etko, èo sme povedali o C-s, platí tie¾ o C-r
okrem toho, ¾e smer hµadania je opaèný.


* VIAC OKIEN
------------

Jednou z pekných vlastností Emacsu je to, ¾e mô¾e na obrazovke zobrazi»
viac okien súèasne.

>> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie
   CONTROL-1).

>> Ak stlaèíte C-x 2, obrazovka sa rozdelí na dve okná.
   Obidve okná zobrazujú tento tútorial.  Kurzor zostáva na vrchu okna.

>> Stlaète C-M-v pre rolovanie spodného okna.
   (Ak nemáte skutoènú klávesu Meta, stlaète ESC C-v.)

>> Stlaète C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolného okna.
>> Pou¾ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
   Pokraèujte v èítaní týchto in¹trukcií v hornom okne.

>> Znovu stlaète C-x o pre presun kurzoru spä» do horného okna.
   Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol pôvodne.

Mô¾ete ïalej pou¾íva» C-x o pre prepínanie medzi oknami.  Ka¾dé okno má svoju
vlastnú pozíciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno.
V¹etky obvyklé editaèné príkazy platia pre okno, v ktorom sa nachádza
kurzor.  Toto okno nazývame "aktívne okno" ("selected window").

Príkaz C-M-v je veµmi u¾itoèný, ak v jednom okne editujete text a
druhé okno pou¾ívate iba pre prehµad.  Mô¾ete necháva» kurzor stále
v okne, kde editujete, a postupova» po druhom okne pomocou C-M-v.

C-M-v je príkladom CONTROL-META znaku.  Ak máte skutoènú META klávesu,
mô¾ete vyvola» C-M-v pridr¾aním oboch kláves CTRL a META pri stlaèení v.
Nezále¾í na tom, èi stlaèíte ako prvú klávesu CTRL alebo META, preto¾e obe
tieto klávesy fungujú ako modifikátory kláves, ktoré stlaèíte.

Ak nemáte skutoènú META klávesu, mô¾ete namiesto nej pou¾i» ESC, na
poradí zále¾í: musíte stlaèi» ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by
nefungovalo.  To preto, lebo ESC je samostatný znak, a nie modifikátor.

>> Stlaète C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili dolného okna.

(Ak by ste C-x 1 stlaèili v dolnom okne, odstránilo by to horné okno.
Chápte tento príkaz ako "ponechaj akurát jedno okno -- to, v ktorom
akurát som".)

Nemusíte v oboch oknách zobrazova» ten istý buffer.  Ak pou¾ijete
C-x C-f pre vyhµadanie súboru v jednom z okien, druhé okno sa nezmení.
Mô¾ete vyhµadáva» súbory v oboch oknách nezávisle.

Tu je ïal¹í spôsob, ako vyu¾i» dve okná na zobrazenie dvoch rôznych vecí:

>> Stlaète C-x 4 C-f nasledované menom niektorého z Va¹ich súborov.
   Dokonèite to pomocou <Return>.  Vidíte zadaný súbor v dolnom okne.
   Presunul sa tam aj kurzor.

>> Stlaète C-x o pre presun spä» do horného okna a C-x 1 pre zmazanie
   dolného okna.


* REKURZÍVNE EDITAÈNÉ ÚROVNE
----------------------------

Obèas sa dostanete do nieèoho, èo sa nazýva "rekurzívna editaèná úroveò"
("recursive editing level").  To je indikované hranatými zátvorkami v
stavovom riadku obklopujúcemu zátvorky okolo mena hlavného módu.
Napríklad mô¾ete vidie» [(Fundamental)] namiesto (Fundamental).

Aby ste sa dostali z rekurzívnej editaènej úrovne, stlaète ESC ESC ESC.
To je v¹eobecný "vyskakovací" príkaz.  Mô¾ete ho pou¾i» tie¾ pre odstránenie
niektorých okien a vyskoèenie z minibuffera.

>> Stlaète M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stlaète
   ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von.

Z rekurzívnej editaènej úrovne nemô¾ete vyskoèi» pomocou C-g.  To preto, ¾e
C-g je vyu¾ívané pre ru¹enie príkazov a argumentov VO VNÚTRI rekurzívnej
editaènej vrstvy.


* ZÍSKANIE ÏAL©EJ NÁPOVEDY
--------------------------

V tomto tútoriale sme sa pokúsili Vám poskytnú» dostatok informácií,
aby ste mohli zaèa» Emacs pou¾íva».  V Emacse je toho toµko, ¾e by bolo
nemo¾né to v¹etko objasni» v tomto návode.  V ka¾dom prípade sa o Emacse
mô¾ete nauèi» viac, preto¾e má veµa u¾itoèných vlastností.  Emacs ponúka
príkazy pre èítanie dokumentácie svojich príkazov.  V¹etky tieto "help"
príkazy zaèínajú znakom Control-h, ktorý sa nazýva "help znak".

Pre pou¾itie vlastností nápovedy stlaète znak C-h a potom znak hovoriaci,
aký druh nápovedy si ¾iadate.  Ak ste NAOZAJ stratení, stlaète C-h ? a
Emacs Vám povie, aké druhy nápovedy Vám mô¾e poskytnú».  Ak ste stlaèili
C-h a potom ste sa rozhodli, ¾e ¾iadnu nápovedu nechcete, jednoducho ju
zru¹te stlaèením C-g.

(Na niektorých poèítaèoch je význam znaku C-h zmenený.  To by naozaj
nemalo by» v¹eobecným nastavením pre v¹etkých pou¾ívateµov, tak¾e máte právo
pos»a¾ova» sa systémovému administrátorovi.  Do tej doby, ak C-h
nezobrazuje hlásenie o nápovede v dolnej èasti obrazovky, skúste namiesto
toho pou¾íva» klávesu F1 alebo M-x help RET.)

Najzákladnej¹í príkaz nápovedy je C-h c.  Stlaète C-h, znak c a klávesový
príkaz; Emacs potom zobrazí veµmi struèný popis príkazu.

>> Stlaète C-h c C-p.

   Hlásenie by malo vyzera» asi takto

        C-p runs the command previous-line

To vám oznamuje "meno funkcie".  Mená funkcií sú pou¾ívané hlavne pre
konfiguráciu a roz¹irovanie Emacsu.  Ale preto¾e mená funkcií sú volené
tak, aby naznaèovali, èo zodpovedajúci príkaz robí, mô¾u slú¾i» tie¾
ako veµmi struèná dokumentácia -- dostatoèná na to, aby Vám pripomenula
príkazy, ktoré ste sa u¾ nauèili.

Viacznakové príkazy ako C-x C-s a (ak nemáte META, EDIT ani ALT
klávesu) <ESC>v sú pre C-h c povolené tie¾.

Na získanie viac informácií o príkaze pou¾ite namiesto C-h c C-h k.

>> Stlaète C-h k C-p.

To zobrazí dokumentáciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne.  Ak
výstup preèítate, stlaète C-x 1, aby ste sa textu nápovedy zbavili.
Nemusíte to robi» hneï.  Mô¾ete chvíµu editova» a nazera» do textu
nápovedy a a¾ potom stlaèi» C-x 1.

Tu sú ïal¹ie u¾itoèné voµby C-h:

   C-h f        Popis funkcie.  Zadáváte meno funkcie.

>> Skúste napísa» C-h f previous-line<Return>.
   To vypí¹e v¹etky informácie, ktoré Emacs má o funkcii implementujúcej
   príkaz C-p.

Podobný príkaz C-h v zobrazí dokumentáciu premennej, ktorej hodnotu
mô¾ete nastavi» pre ovplyvnenie chovania Emacsu.  Meno premennej musíte
zada», a¾ keï sa naò Emacs spýta.

   C-h a        Príkazové apropos.  Zadajte kµúèové slovo a Emacs vypí¹e
                v¹etky príkazy, ktorých meno obsahuje toto kµúèové
                slovo.  V¹etky tieto príkazy mô¾u by» vyvolané pomocou
                Meta-x.  Pre niektoré príkazy príkazové apropos vypí¹e
                tie¾ jedno alebo dvojznakové sekvencie, ktoré vykonávajú
                ten istý príkaz.

>> Napí¹te C-h a file<Return>.

To zobrazí v druhom okne zoznam v¹etkých M-x príkazov obsahujúcich "file" vo
svojom názve.  Znakové príkazy ako C-x C-f uvidíte vypísané vedµa
zodpovedajúcich mien príkazov ako find-file.

>> Stlaète C-M-v pre posun okna s nápovedou.  Urobte to viac krát.

>> Stlaète C-x 1 pre zmazanie okna s nápovedou.

   C-h i        Èítanie on-line manuálov (tie¾ Info).  Tento príkaz
        Vás prepne do ¹peciálneho buffera s názvom `*info*',
                v ktorom mô¾ete èíta» on-line manuály pre balíky
        in¹talované na va¹om systéme.  Ak stlaèíte m emacs <Return>,
                mô¾ete si napríklad preèíta» manuál k Emacsu.  Ak ste
                doteraz nikdy nepou¾ívali Info, stlaète ? a Emacs vám
                predstaví hlavné mo¾nosti módu pre Info.  Ak toto
                predstavenie absolvujete, mali by ste pou¾íva» Info
                manuál Emacsu ako svoju primárnu dokumentáciu.


* VIAC VLASTNOSTÍ
-----------------

Na to, aby ste sa nauèili viac o Emacse, preèítajte si jeho manuál, buï ako
knihu alebo on-line vo formáte Info (pou¾ite Help menu alebo stlaète F10 h r).
Dve vlastnosti, ktoré sa vám mô¾u páèi», je dopåòanie, ktoré ¹etrí písanie a
dired, ktorý zjednodu¹uje prácu so súbormi.

Dopåòanie je na vyvarovanie sa zbytoèného písania.  Napríklad, keï sa chcete
dosta» do bufferu *Messages*, mô¾ete napísa» C-x b *M<Tab> a Emacs doplní
zvy¹ok mena bufferu, a¾ potiaµ, pokiaµ ho doká¾e zisti» z toho, èo ste u¾
napísali.  Dopåòanie je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole
nazvanej "Completion".

Dired vám dovoµuje zobrazi» zoznam súborov v adresári (a voliteµne jeho
podadresároch), presúva», upravova», premenováva», maza» a ináè manipulova» so
súbormi.  Dired je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole nazvanej
"Dired".

Manuál tie¾ popisuje veµa iných vlastností Emacsu.

* ZÁVER
-------

Nezabudnite, Emacs ukonèíte vykonaním príkazu C-x C-c.  Pre doèasný
odskok do shellu, z ktorého sa do Emacsu mô¾ete opä» vráti»,
pou¾ite C-z.

Zámerom tohto tútorialu je by» zrozumiteµný v¹etkým novým pou¾ívateµom, tak¾e
ak narazíte na nieèo nejasného, tak nezúfajte a nedávajte to za vinu sebe
-- s»a¾ujte sa!


KOPÍROVANIE
-----------

Tento tútorial vychádza z dlhej rady emacsových tútorialov zaèatej
tútorialom napísaným Stuartom Cracraftom pre pôvodný Emacs.

Táto verzia tútorialu je, podobne ako GNU Emacs, chránená copyrightom
a je ¹írená s povolením distribuova» kópie za istých podmienok:

Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
   2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011  Free Software Foundation, Inc.

   Ka¾dému je zaruèené právo vytvára» a distribuova» presné kópie tohto
   dokumentu tak, ako ho dostal, na akomkoµvek médiu, s tým, ¾e bude
   zachovaná táto poznámka o autorstve a poznámka o povolení, a ¾e
   distribútor zaruèuje príjemcovi právo na ïal¹iu redistribúciu povolenú
   touto poznámkou.

   Je zaruèené právo distribuova» modifikované verzie tohto dokumentu
   alebo jeho èastí pod hore uvedenými podmienkami za predpokladu, ¾e
   obsahuje jasné poznámky uvádzajúce, kto urobil posledné úpravy.

Podmienky pre kopírovanie Emacsu samotného sú zlo¾itej¹ie, ale
v rovnakom duchu.  Preèítajte si, prosím, súbor COPYING a potom dajte kópie
GNU Emacsu svojim priateµom.  Pomáhajte potlaèova» softwarovú ob¹trukciu
("vlastníctvo") pou¾ívaním, písaním a zdieµaním free softwaru!

;;; Local Variables:
;;; coding: iso-latin-2
;;; End: